Milé detičky, spomínate si na starú vŕbu babičky Ľudmilky? Stará vŕba bola chorá a babičkina zvedavá vnučka Danielka sa rozhodla, že babičke pomôže. Keďže mala Danka prírodu rada, rozhodla sa, že musí nájsť spôsob, ako starú vŕbu zachráni. V škole ich predsa učili, že prírodu okolo nás musíme chrániť, a že stromy sú pre životné prostredie veľmi dôležité!
Tvoria predsa kyslík, ktorý dýchame. Stromy sú totiž také pľúca našej Zeme. Celý deň nad tým malá Danka rozmýšľala. Ako len starú vŕbu zachráni – musí niečo vymyslieť. Stará vŕba jej predsa dáva kyslík a vždy na ňu dáva z výšky pozor. Danka jej chce za to všetko poďakovať.
Danka podišla na lúku, kde natrhala púpavy. Tými žltými kvetmi potom potrela peň stromu. No nič sa nedialo. Dievčatko potom išlo napustiť vodu do vedra a starý strom poliala. No opäť nič. Keď už bol neskorý večer a Danielka už vyskúšala všeličo, aby zachránila starú vŕbu, babička ju zavolala dnu na večeru. Tam babke vyrozprávala, ako sa snažila jej vŕbu zachrániť.
„Som na teba veľmi pyšná, no teraz už šup do postieľky!“ zavelila babička Ľudmilka svojej vnučke potom, čo si dievčatko umylo tvár a zúbky. Potom prišla Danku zakryť a povedala: „Neboj sa, moja zlatá, aj ja som z toho smutná, no všetko bude tak, ako má byť, a teraz sa netráp, dobrú nôcku.“ povedala.
Ešte v ten večer videla Danka z postieľky, ktorú mala pod oknom, padať trblietavú hviezdu. A predsa padajúce hviezdy plnia tajné želania! „Prosím, prosím, moc si prosím, hviezdička na nebi, zachráň babičkinu starú vŕbu!“ prosilo nahlas malé dievčatko a ponorilo sa do ríše snov. Padala len jedna hviezda a Danka si neželala ani hračky, mobil, či nový bicykel, želala si zachrániť starú vŕbu. A to bolo niečo tak krásne. Nie každý si totiž želá pomôcť druhému. Danka však nehľadela na seba. A keďže milé detičky vieme, že v rozprávkach je možné všetko, tak malej Danke, ktorej srdiečko bolo skutočne zo zlata, sa to skutočne podarilo!
Na druhý deň hneď skoro ráno vybehla Danka z postele a ešte v pyžamku sa utekala na záhradu pozrieť, či sa jej prianie splnilo. Pribehla k starej pani vŕbe – a neuveríte! Babičkina vŕba už nebola smutná. Ani chorá! V plnej kráse sa týčila na babičkinej záhrade. Lístky mala krásne zelené a záhrada plná kvetov sa na ňu veselo usmievala. Ich kráľovná pani vŕba je späť! Plná života a zdravá. Danka utekala za babičkou ukázať jej to, čo sa stalo – zázrak!
Babička neverila vlastným očiam, do ktorých sa jej vzápätí nahrnuli slzy. Nevedela, ako sa to jej malej vnučke podarilo, no bola jej veľmi vďačná. „Prírody je si predsa potreba vážiť a chrániť ju!“ povedala Danka s úsmevom a objala babičku. A tak sa Danke podarilo zachrániť starú vŕbu, a tým pomôcť aj našej planéte, aby opäť lepšie dýchala.
