Ďaleko odtiaľto bolo krásne mestečko. Bolo tam toľko domčekov, že museli stáť úplne blízko seba. Jeden vedľa druhého. Žilo tam veľa ľudí, ale zo všetkého najviac tam bolo detí. V každej rodine ich bolo niekoľko. Väčšinou sa všetky spolu poznali. Navštevovali sa, hrali sa spolu, chodili spolu na výlety aj do školy.
V tomto meste, bolo aj krásne detské ihrisko. Deti sa o neho veľmi pekne starali. Každý večer, keď už išli domov, si ho pekne upratali.
Raz ráno pribehli deti na ihrisko a nestačili sa čudovať. Kam sa pozreli, ležali odpadky, piesok bol rozsypaný všade okolo, domček na strome bol polámaný a deky v ňom boli špinavé. Deti stáli pred ihriskom a neveriacky krútili hlavou. Nechápali čo sa tu v noci stalo. Ale museli to zistiť. Najskôr všetko upratali a opravili. Potom sa dohodli, že budú v noci robiť hliadky.
Prvú noc mali byť na stráži dvaja najodvážnejší chlapci z mesta. Mirko a Radko. Boli to najlepší kamaráti a boli rozhodnutí ihrisko ustrážiť a aj brániť. Chlapci sa poriadne vybavili. Vzali si tmavé oblečenie, na hlavy si nasadili čelenky s baterkami a schovali sa do kríka, ktorý bol najbližšie k ihrisku a čakali. O chvíľu už bola veľká tma. Chlapci sa ale vôbec nebáli. Chceli zistiť, kto im ihrisko ničí. Zrazu Radko počul kroky. Obaja chlapci vedeli, že sa niekto blíži, ale nevedeli kto. Zapli si na čele baterky a posvietili si na neznámych návštevníkov. Vo svetle sa pred nimi objavila medvedia rodinka. Keď videli Mirka a Radka s baterkami na čele, postavili sa na zadné a začali nahlas bručať. Chlapci boli prekvapení. Čakali niekoho, ale rozhodne nie medvede. Mirko ale zachoval kľud. Pomaly sa k nim priblížil a ukázal, že im nechce ublížiť. „To vy ste nám vyhádzali odpadky z košov? Máte hlad, že áno? Hľadali ste jedlo?“ spýtal sa opatrne Mirko. Medvede spozorneli. Prestali bručať a postavili sa na všetky štyri. Rozhliadli sa okolo a zistili, že im naozaj nehrozí nebezpečenstvo. Pozreli sa na chlapcov a súhlasne prikývli. Ukázali na neďaleký les. Keď sa na neho z diaľky Mirko a Radko pozreli, došlo im, prečo chodia medvede do ich mesta a hľadajú jedlo. Les už z diaľky vyzeral škaredo. Boli tam polámané vetvy, zničené stromy i kríky a potôčik odkiaľ pili bol zasypaný kameňmi. Niet divu, že už tam medvede nenašli ani nič na jedenie.
Mirko prišiel s návrhom: „Je nás tu v meste veľa detí. Hneď zajtra ráno pôjdeme všetci do lesa a všetko, čo pôjde, očistíme a opravíme. Verím, že aj niektorí dospelí nám pomôžu. Potom sa vám tam bude dobre bývať a nebudete nám ničiť ihrisko.“ A ako povedal, tak urobil. Na druhý deň sa celé mesto vrhlo na opravu lesa. Práca im išla od ruky. A keď bolo všetko hotové, medvede im ako výraz poďakovania doniesli niekoľko malín, vďaka čomu vzniklo medzi ľuďmi a medveďmi neobyčajne kamarátstvo, dodnes deti chodia za medveďmi do lesa a hrajú sa s ich mláďatami.
