Milé deti, určite si spomínate na krásnu dievčinu Lunu, ktorá žila v malebnej dedinke Za Horami. Krásny hlas a snehovo biele vlasy, a to najdôležitejšie, čisté srdce, z nej robili priam anjela. Všetci v dedine ju mali radi. Luna však bola smutná.
Zima bola chladná a tuhá, Vianoce sa neúprosne blížili, no sniežik ich dedinu akosi obchádzal. Bola z toho veľmi nešťastná, lebo videla, že dedinčania sú k sebe akýsi nevrlí. Musela vniesť vianočnú náladu, ktorá sa nesie hlavne s pokojom a láskou, do ich sŕdc. Hádky a nepokoj predsa nepatria k Vianociam. Dostala preto výborný nápad. Dedinčania mali tradíciu, že vždy, keď napadne prvý sneh, na námestí sa zdobí vianočný stromček. Tento rok sa Luna rozhodla, že to poruší. Nebude na námestí zdobiť stromček až keď napadne prvý sneh, ale ozdobí ho sama a všetkých tým prekvapí. Štedrý večer už predsa klopal na dvere a stromček stále nesvietil! No nikoho to netrápilo, len Lunu. A ona to veru zmení. A tak aj bolo.
Dievčina vyskočila z teplých perín, poriadne sa obliekla, natiahla si na seba vlnený kožuch, obula teplé čižmy a s nachystanou krabicou sa pustila do tmavých nočných ulíc. V krabici mala uložené svetielka, staré vianočné gule či všelijaké vlastno-vyrobené ozdoby. Dedinu osvetľoval okrem pouličných lámp, krásny svit mesiaca a blikajúce svetielka, ktoré zdobili niektoré domy. Popravila si teplú čiapku a vybrala sa na námestie, kde stále stál veľký neozdobený vianočný stromček v strede vianočného mestečka. Stromček stále čakal na prvý sneh, aby ho dedinčania spolu ozdobili, no sneh nikde. Dievčinu nehnevalo len to, že sniežik neprichádzal, ešte viac ju trápilo, keď počula, ako sa dedinčania v jej dedine medzi sebou rozprávajú. Stále sa niektorí len hašterili. Ked prišla na námestie ku stromčeku, vyliezla na rebrík a začala stromček zdobiť.
Zavesila svetielka, potom jednu vianočnú guľu, šupla tam i druhú plnú trblietok, a keď už sa vianočné gule minuli, zavesila na stromček vlastnoručne vyrobené ozdoby ako šišky, sušené jabĺčka a pomaranče. Bola na seba hrdá stromček vyzeral krásne.
Keď sa slniečko pomaly začalo prebúdzať a vykúkalo spoza hory, stromček bol už celý vyzdobený a dedinčania sa začali pomaly prebúdzať. Luna vedela, že je práve teraz ten správny čas. Odpila si z horúceho kakaa, rozsvietila vianočný stromček a hrdo sa postavila do stredu námestia. Svojím krásnym ľubozvučným hlasom začala spievať vianočné koledy.
Dedinčania vykukli zo svojich skromných domčekov, obliekli sa a zhromaždili sa na námestí. Neverili tomu čo vidia. Pred nimi stál krásne odzobený vianočný stromček. Všetci boli veľmi dojatí. Najskôr sa k Lune pridali jej rodičia a spievali s ňou, no neskôr sa pridala celá dedina. Všetci spolu tancovali a a veru nikto sa už nehádal. A viete čo sa stalo potom? Z bielej oblohy pomaličky padala mala ligotavá snehová vločka a dopadla priamo na Lunin noštek. A s tou drobnou vločkou prišla i ďalšia, ďalšia a ďalšia, až začalo husto snežiť a vianočný stromček sa pod snehom krásne ligotal. A okrem ligotavého snehu sa ligotali i srdcia dedinčanov, v ktorých sa práve vďaka Lune rozhostil pokoj a láska. A konečne sa už nik nehádal!
