Za deviatimi horami a deviatimi riekami bolo jedno zimné kráľovstvo. Kráľ a kráľovná, ktorí tam žili, boli múdri a spravodliví. Mali syna, veľmi múdreho princa. Bol už dospelý, a tak bolo potrebné, aby sa oženil. Princovi sa však do toho veľmi nechcelo. Nepoznal žiadnu princeznú, ktorá by sa mu páčila.
Preto jeho rodičia usporiadali ples a pozvali všetky princezné a dievčatá vznešeného pôvodu, aby si princ mohol vybrať. A keďže to bolo zimné kráľovstvo, ples sa konal vonku na ľade. Na obrovskej zamrznutej ploche. A aby to bolo ešte zaujímavejšie, bol to klobúkový ples. Každý, kto prišiel na ples, musel mať nejaký klobúk. Samozrejme, taký, ktorý by zapôsobil na princa.
Nastal deň, keď sa mal ples konať. Prichádzali princezné a vznešené dámy zo všetkých kútov celého sveta. Na hlavách sa im pýšili neobyčajné klobúky. Jeden vyzeral ako ananás, druhý ako veža a tretí ako medvedík. Bola to naozaj hotová prehliadka. Princ nevedel, kam sa má najprv pozrieť, s ktorou princeznou má tancovať ako prvou. Požiadal niekoľko z nich o tanec, potancoval a rozprával sa s nimi. Potom si sadol na trón vedľa rodičov a chvíľu premýšľal.
„Tak čo, princ? Ktorá sa ti páči?“ zvedavo a netrpezlivo sa vypytoval kráľ a kráľovná. Princ nešťastne krútil hlavou: „Ja neviem. Klobúky majú krásne a ony sú aj veľmi pekné, ale…“ „Ale čo?“ pokračovali rodičia.
„Žiadna nie je múdra a zároveň nie namyslená. Proste múdra a milá,“ pokračoval princ. Potom si však všimol jeden klobúk, ktorý sa od ostatných líšil. Bol ručne vyšívaný a skromný. Vôbec nevyčnieval. Princ chcel spoznať dievča, ktorá mala na sebe vyšívaný klobúk. Požiadal ju teda o tanec.
Keď spolu tancovali, dievča si celý čas zakrývalo tvár klobúkom. Princ videl len jej krásny úsmev. Keď sa s ňou rozprával, zistil, že dievča je aj múdre. Nevychvaľovala sa, nevtierala sa do jeho priazne, len úctivo a príjemne odpovedala na jeho otázky.
A naviac tancovala tak elegantne.
Keď sa pieseň skončila, dievča sa chystalo odísť, ale princ ju zastavil a spýtal sa: „Mám ešte posledné dve otázky. Prečo ste si vybrala taký skromný a jednoduchý klobúk? A odkiaľ ste?“
Dievča si stiahlo klobúk z tváre, usmiala sa svojím očarujúcim úsmevom a povedala: „Pretože to, čo máš pod klobúkom, je dôležitejšie ako to, aký klobúk nosíš. A ja pochádzam zo skromného kráľovstva, ale zároveň aj z toho najbohatšieho.“ A potom odišla.
Princ mal vybrané. Vedel, že chce túto princeznú za svoju ženu. Hľadal ju po celej zimnej krajine. Precestoval ju krížom-krážom, až napokon našiel kráľovstvo, ktoré vyzeralo skromne a chudobne. A tak sa pýtal aj tam po princeznej. A našiel ju. Princezná bola šťastná, že ju princ vyhľadal a chcel ju za ženu.
A princ? Ten bol šťastný, že si našiel princeznú, ktorá má pod klobúkom. Aj keď trošku chudobnú, ale zároveň nesmierne bohatú. Nemala síce veľa peňazí, ale mala v sebe veľa lásky a vrúcna. A to je dôležitejšie.
