Adventná rozprávka 5. z 24
„Mikuláš chodí s anjelom a čertom. Dobrým deťom nosí dobroty a tie zlé čert odnáša vo vreci do pekla,“ vysvetľovala Anjelka škriatkovi, čo sa bude diať dnes večer.
„Ako naozaj?“
„Nie. Ale Mikuláš bol kedysi dávno skutočný. Dedo mi to rozprával. Bol to dobrý človek a pomáhal ľuďom, ktorí to potrebovali. Dával im darčeky. Preto si ho každý rok pripomíname tým, že nosíme deťom darčeky. Hráme sa naňho, vieš?“
„A čert bol tiež skutočný?“ Spýtal sa škriatok.
„Nie, čerti predsa neexistujú. Len v rozprávkach. Ľudia si ich asi vymysleli, aby mali čím strašiť zloduchov. A anjel je ten dobrý, ktorý sa prihovára za zloduchov. Aby mali šancu svoje správanie napraviť.“
Škriatok premýšľal a počúval, ako si Anjelka precvičuje básničku. Rozmýšľal, akú si pripraví on. Ale to už nastal večer a Mikuláš zazvonil pri dverách. Mal so sebou anjela a čerta. Anjelka im odvážne vyšla v ústrety, mierne sa uklonila a pozdravila. A potom spustila básničku:
„Mikuláš, Mikuláš,
nech ma tvoj čert nevystraší.
Celý rok som poslúchala,
Na zvieratká milá bola.
Milí anjeliček,
prosím ťa o sladký darček.“
Mikuláš Anjelku pochválil a dal jej dobroty. Keď trojica odchádzala, škriatok sa vyklonil z okna a začal hlasno volať:
„Hej, ty starý morousi,
poťahám ťa za fúzy.
Aby mal aj čertík dosť
poťahám ho za chvost.
A ty milí anjeličku,
podaruj mi po cukríčku.“
O chvíľu neskôr škriatok sledoval, ako Anjelka vyťahuje z košíka čokoládu, mandarínky a oriešky.
„Ako to, že som dostal zemiak?“ škriatok sa posťažoval.
„To preto, že tvoja báseň bola hrozná. Buď rád, že si čerta nerozzúril.“
„Fm. Povedala si básničku. Nič o tom, že nemôže byť nezbedná.“ ‚Škriatok sa uškrnul a spokojne chrumkal surový zemiak.
