Anjelka a vianočný škriatok

Adventná rozprávka 1. z 24

Bol začiatok decembra, keď Anjelka pomáhala maminke a ockovi s upratovaním. Takéto vianočné upratovanie nie je len tak. To sa musia pozbierať hračky, vyštuchať lego spod skriniek, pekne pozametať a umyť okná – aby sa Ježiško nevystrašil, ako hovorievala maminka. Ocko na to vždy odpovedal, že Ježiško sa narodil v chlieve, ale mamičku neobmäkčil a musel tiež upratovať.

„Anjelka, choď pre škatuľu so svietiacimi reťazami na okná. Je v pivnici.“

„Áno, ocko.“

Anjelka zišla po pivničných schodoch a hľadala medzi škatuľami a haraburdím tú, na ktorej bolo napísané VIANOCE – REŤAZE. Skôr než našla tú správnu, cítila, ako jej mrznú prsty. Odkiaľ sa tu vzala taká zima? Niekto nechal otvorené okno. Nemohla ho zavrieť, nedosiahla tak vysoko. Napriek tomu prišla až tam.

A potom zbadala niečo zvláštne. Na zemi ležal malý vianočný škriatok. Bol veľmi zablatený a mokrý. Anjelka si najprv myslela, že je to jeden zo škriatkov, ktorých  maminka vyrába na Vianoce. Ale potom sa ten škriatok pohol.

„Fuj, tam vonku je ale zima,“ sťažoval sa škriatok piskľavým hlasom a zatriasol sa ako pes.

Anjelka nemohla uveriť vlastným očiam.

Rozprávka pre deti - Anjelka a vianocny skriatok
Anjelka a vianocny skriatok

„Ty rozprávaš!“ vykríkla prekvapene.

Škriatok sa zľakol a schoval sa za škatuľu.

„Neboj sa, neublížim ti. Poď sem.“

Škriatok odvážne prikročil k Anjelke.

„Kto si?“ spýtala sa Anjelka.

„Ja? No predsa vianočný škriatok. Čo nemáš oči?“

„Ty si pekne drzý škriatok.“

„Prepáč. Keď ja neviem, čo tu mám robiť.“

„Predsa to čo robia vianoční škriatkovia. Malé kúzla a dobré skutky, aby bolo na Vianoce pekne.“

„Čo sú to Vianoce?“

„Čože? Ty si vianočný škriatok a nevieš, čo sú to Vianoce?“

Škriatok pokrútil hlavou a tváril sa, akoby nevedel napočítať do päť.

„Tak preto nevieš, čo tu máš robiť. Vieš čo? Zostaň na Vianoce tu u nás a ja ťa všetko naučím.“

„Dobre,“ potešil sa škriatok.

„Anjelka?“ dievčatko počulo, ako naň volá otecko. „Našla si tú škatuľu? Si tam nejak  dlho.“

„Áno, otecko. Už ju nesiem,“ zavolala naspäť, schmatla škatuľu, pomohla škriatkovi sadnúť si na ňu a s nákladom v ruke zamierila hore schodmi.

4.8/5 - (42 votes)

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *