Začínala sa škola. A tým končili nie len slnečné letné prázdniny plné zábavy, ale aj časy v škôlke malej Vilmy. Vilma bola veselé dievčatko, plné odvahy, no zo školy mala strach a bola smutná, že jej škôlka končí. Mala tam predsa veľa kamošiek a každý deň tam bola zábava.
Čítať ďalej →Dominika J.
Princezná Anabella a tajomný kľúč
Bola raz jedna princezná menom Anabella. Princezná vyrástla na nádhernom zámku, ktorý sa týčil na kopci s výhľadom na celé kráľovstvo. Dedinčania, ľud kráľa Viktora, však opovrhoval kráľom i princeznou. Pravdou však bolo, že kráľ i princezná robili všetko pre to, aby si dôveru dedinčanov po jednej prehratej vojne opäť získali. Snažili sa ako vedeli, no dedinčania kráľovstvu neverili.
Čítať ďalej →Jesenná víla
Milé detičky, určite si spomínate na rozprávku o kúzelnom tekvicovom raji, kde žili jesenné víly. Jesenné víly sa vždy po lete prebúdzali a vykúkali zo svojich magických tekvicových domčekov. Mali veľmi dôležitú úlohu. Museli sa totiž postarať o to, aby po teplúčkom lete sfarbili svet farbami jesene. A to bolo aj úlohou víly Liany. Tá letela po tekvicovej krajinke, privítala sa po dlhom spánku so svojimi sestričkami vílami a vybrala sa do blízkeho mesta. V mestečku svojím kúzelným prútikom obliekla každý strom do farieb jesene a priviedla so sebou aj chladný vánok. Radovala sa so svojej úspešnej práce.
Čítať ďalej →Tekvicová krajinka a jesenné víly
Bola raz jedna krajinka plná čarovných tekvíc. Najviac však prekvitala na jeseň. Po zvyšok roka v krajinke tekvíc všetko spalo. Všade po okolí ste mohli natrafiť na veľké či malé, žlté či oranžové tekvičky. Lúka plná tekvíc vyzerala ako z rozprávky. No neboli to však obyčajné tekvičky. Tieto magické tekvičky boli domčeky pre malé jesenné víly. Jesenné víly, ako aj celá krajina tekvíc, sa prebúdzali zo spánku práve na jeseň.
Čítať ďalej →Farebná jeseň očami zvierat
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden malý hustý les, ktorý prekvital krásou počas celého roka. Každé ročné obdobie na ňom nechalo svoje čaro. Vždy krásne prekvital, v zime sa menil na bielu zasneženú krajinu a všetci v ňom boli šťastní. Najkrajší čas v tomto lese bol však práve na jeseň. Keď prvý chladný vetrík začal pofukovať po lese a lístie na stromoch sa začalo sfarbovať na rôzne odtiene červenej, oranžovej či žltej, malý les sa stal miestom s nesmiernou krásou. Ako keby ho sám maliar štetcom namaľoval.
Čítať ďalej →Slimáčik Máčik
Bol raz jeden slimáčik, ktorý sa volal Máčik. Tento malý slimáčik žil pod malinovým kríkom v lisnatom lese, kde si spokojne nažíval vo svojom maličkom domčeku, ktorý na sebe nosil. Ako vieme, slimáčiky majú na chrbte ulitu, ktorá slúži ako ich domček a zároveň aj ako skrýša pred okolitým svetom. Slimáčik Máčik je bylinožravec, tak ako všetky slimáčiky, a najviac si pochutil na chutnej zeleninke či ovocí. Jedného dňa sa vybral na výpravu.
Čítať ďalej →Ako sa Nelka naučila upratovať
Malá Nelka bola zvedavé a hravé dievčatko. No neznášala upratovanie! Jej izbička bola vždy plná hračiek, ktoré ležali kade-tade, len nie odložené v krabiciach či na poličkách. Maminka sa snažila ako vedela, no malé plavé dievčatko nie a nie si upratať svoje hračky v izbičke.
Čítať ďalej →Lienka Betka a jej nové dobrodružstvá
Milé detičky, určite si spomínate na lienku Betku, ktorej veľkým snom bolo plaviť sa po rieke a spoznávať nový svet plný dobrodružstiev. A lienke Betke, ktorá žila vo svojom krásnom drobnom domčeku na starej jabloni, sa to aj skutočne podarilo! Jej sen sa splnil! S pomocou jej novej kamošky vážky Lei postavila loď, na ktorej sa Betka a jej malá svetluška Miuška dokážu plaviť. Lienka Betka sa poďakovala vážke za pomoc a vydala sa na cestu spoznávať nový svet. A dnes sa dozvieme ako príbeh o lienke Betke pokračoval.
Čítať ďalej →Lienka Betka sa plaví
Pod lesom bola veľká lúka, na ktorej kvitla stará jabloň. A práve na tejto starej jabloni bývala lienka Betka. Mala červený chrbátik, ktorý bol posiaty drobnými čiernymi bodkami. Bola síce maličká, ale zato bola veľmi šikovná. Aj svoj domček si postavila úplne sama! Nikto jej nepomáhal.
Čítať ďalej →Motýlik Milanko, ktorý zachránil dievčatko
Bol krásny letný deň. Slniečko sa na nás usmievalo z bledučko modrej oblohy, kde nebolo ani mráčika. Bol to deň ako stvorený na výlety a nové dobrodružstvá. A vedel to aj Milanko. Milanko bol motýlik s modrofialovými krídelkami. Veľmi rád si tieto svoje krídelka obdivoval na brehu jazera. Tam ich predsa videl v plnej kráse v odraze vody. Milanko miloval farby na svojich krídlach, boli tak nádherné. A tak trávil motýlik pri brehu jazera skoro každý deň. Veselo si poletoval po okolí, lietal z kvietka na kvietok, či sa rozprával s inými chrobáčikmi. Dnešný teplý letný deň nebol v ničom iný.
Čítať ďalej →