Dvojičky Lukáš a Lenka sa veľmi tešili na Veľkú noc. Začalo to už pri maľovaní vajíčok v škole a radosť zo sviatkov sa vystupňovala na Veľkonočný pondelok. Teda Lukáš sa tešil. Lenka nie. Veď aké dievča sa teší na Veľkú noc? Zas bude celá mokrá a všetci sa jej budú smiať.
Čítať ďalej →
Jurko trávil veľkonočné sviatky u babky. Mama i otec museli odísť na služobnú cestu, a tak Jurka poslali na prázdniny. Jurko sa tešil. U babičky to mal veľmi rád. Behal po vonku, hral sa so zvieratkami a mal tam aj veľa kamarátov, ktorých vždy rád videl. Jediné, čo nemal rád, bolo to, že babka prísne dodržiavala všetky veľkonočné tradície.
Čítať ďalej →
Týždeň pred veľkonočnými sviatkami sa pani učiteľka v šiestej triede rozhodla, že s deťmi bude maľovať veľkonočné vajíčka. Niektoré deti to ešte vôbec nerobili. Ani dvojičky Lenka a Lukáš. Veľmi sa na to maľovanie tešili, no deň, keď mali maľovať vajíčka, sa nezačal vyvíjať dobre.
Čítať ďalej →
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden namyslený princ. Toho nezaujímalo nič iné, len poľovačky. Nevenoval sa kráľovským povinnostiam a ani sa neučil. Celé dni jazdil na koni po celom kráľovstve a strieľal chúďatká zvieratká, len tak pre zábavu.
Čítať ďalej →Bol začiatok apríla a sneh sa už celkom roztopil. Srnčia rodinka Bambiovcov sa doteraz skoro stále zdržovala v lese, no teraz už aj oni túžili vybehnúť na lúky nad dedinou. Chceli si natrhať čerstvej trávy a vyváľať sa v nej. Mama Bambiová však svojho syna upozorňovala: „Bambi, keď budeš chcieť vyjsť z lesa, musíš mi to povedať. Vždy pôjdeme spolu, nikdy nesmieš ísť sám. Mohol by si naraziť na ľudí, a tí dokážu zvieratkám niekedy veľmi ublížiť.“ Bambi nechápal, no mamu poslúchal.
Čítať ďalej →Na okraji mesta bola bytovka a v tej bytovke býval Michal. Michal chodil do siedmej triedy, no keďže býval ďaleko, nemal veľa kamarátov. V bytovke, v ktorej býval, bývali totiž samé babičky, deduškovia a mamičky s malými deťmi. S nimi sa predsa nezahrá! A tak sedával po poobediach pred bytovkou a nudil sa.
Čítať ďalej →Nelka bola jedináčik. Nemala žiadneho súrodenca a bolo jej smutno. Chcela zvieratko, no bývali v paneláku, a mama s otcom jej ho nechceli dovoliť. Nelka bola smutná, no keďže rodičia neustupovali, rozhodla sa, že si kúpi zvieratko sama.
Čítať ďalej →Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden gazda, ktorý mal dve dcéry. Staršia sa volala Zuzana a mladšia Anička. Gazda mal radšej Zuzanu, pretože bola veľmi pekná. Za všetky peniaze, ktoré mal, Zuzane kupoval sukne od výmyslu sveta, aby mala vždy nové a pekné šaty a všetci v dedine ju mohli obdivovať. Ale Aničke nekúpil nikdy nič. Chodila v ošúchanej sukni a celé dni tvrdo pracovala na poli, v kuchyni, alebo sa starala o zvieratá.
Čítať ďalej →Po krajine sa rozšíril chýr o koči bez koní. Tento koč prechádza cez rôzne kráľovstvá a vraj prináša nešťastie a smolu. Povrávalo sa, že je už len kúsok od krajiny, v ktorej vládol kráľ Matej. Toho ta správa rozzúrila. Nedovolí žiadnemu koču, nech v ňom sedí hocikto, aby v jeho krajine šíril strach.
Čítať ďalej →Na jednej základnej škola na okraji mesta si každý učiteľ na Deň učiteľov našiel pohľadnicu s pekným venovaním. Ako ich to len potešilo! Akí len boli radi! Niekto si ich naozaj cení, niekto im ďakuje za ich prácu. Učitelia však nemohli prísť na to, kto im pohľadnice vyrobil. Nebol tam podpis a nikto sa im k darčeku ani nepriznal.
Čítať ďalej →