Janka N.

Deti mali radi najviac zo všetkých predmetov výtvarnú výchovu. Nemuseli sa tam učiť a mohli si maľovať. A to sa im páčilo. Pani učiteľka im nedávala pätorky, ale vždy len samé jednotky,  a to bolo tiež super. Na konci mesiaca pani učiteľka pozbierala tie najkrajšie výkresy a prekvapila deti tým, že ich zavesí pri zborovni na nástenku.

V triede 1.B boli deti veľmi spokojné. Mali dobrú pani učiteľku a v škole sa im darilo. Všetci sa spolu kamarátili a pomáhali si. Teda skoro všetci. Všetci okrem malej Katky. Tá sa nekamarátila s nikým a ani s ňou sa nechcel nikto kamarátiť. Bola to totiž žalobaba.

Postrácané čarovné predmety? To by mohlo v našom svete narobiť riadnu galibu. A veru aj narobilo. Ale zároveň to niekomu aj pomohlo. Jurko sa napríklad dostal k neviditeľnému plášťu.

V prváckej triede bola Evička. Evička žila teraz u starej mamy, pretože jej rodičia boli vedci a  žili v zahraničí, aby skúmali zvieratká ktoré tam žili. Evičke to nevadilo. Rodičia jej z ciest nosili samé darčeky a stará mama bola veľmi milá a dobre sa o vnučku starala. Evička bola spokojná, len jedno nemala rada. Babičkine desiate.

 Miško z 1.A si stále nevedel zvyknúť na školu. Páčilo sa mu tam, to je pravda, stále sa však nevedel orientovať v takej veľkej budove. Vždy sa stratil. Išiel do telocvične a ocitol sa v dielňach. Išiel do jedálne a skončil v riaditeľni. Hľadal pani učiteľku a našiel školníka. Ani do svojej triedy poriadne netrafil. Celý bol dopletený! Do školy si nosil zlé učebnice a pravidelne si zabúdal aj desiatu. A jedného dňa stratil dokonca aj papučky.

V škole mali deti zo všetkých najradšej pani kuchárku. Všetci ju svorne volali teta Valika a zdravili sa jej nielen v škole, ale aj vtedy, keď ju stretli v meste.

Hoci už prvý mesiac v škole prešiel, pani učiteľka v 1.C mala jeden veľký problém. Ten problém bol Ferko. Ferko bol celkom milý chlapec. Dokonca sa aj dobre učil. Písmenko A vedel napísať najkrajšie z celej triedy. Lenže Ferkovi veľmi chýbala mama. A tak za ňou plakal.