Jeden mlynár mal troch synov, mlyn, somára a kocúra. Synovia mleli, somár donášal obilie a odnášal múku a kocúr chytal myši. Keď mlynár zomrel, synovia si takto rozdelili dedičstvo: najstarší dostal mlyn, stredný somára a najmladší kocúra. Viacej sa mu neušlo. Bol preto smutný a takto si vravel: „Ja som predsa dostal to najhoršie. Môj najstarší brat môže mlieť, druhý sa môže nosiť na somárovi, ale čože si počať s kocúrom? Dám si z jeho kože urobiť rukavice a budem mať pokoj.“
Čítať ďalej →Júlia
Škriatkovia a obuvník
Bol raz jeden obuvník, ktorý bez vlastnej viny tak schudobnel, že mu nakoniec ostala len koža na jeden jediný pár topánok. Večer teda kožu na topánky prikrojil a ráno sa chcel pustiť do roboty. No a pretože ho svedomie netrápilo, pokojne si ľahol do postele a zaspal.
Čítať ďalej →Muzikanti z Brém
Bol raz jeden somárik, a ten bol už veľmi unavený, lebo celý život ťažko pracoval. No jeho trápeniu ešte nebolo koniec! „Zajtra ťa predám na jatky, ty stará mrcina. Už nie si na nič dobrý!“ zahromžil naň jeho pán. Toľká krutosť somárika nahnevala, veď statočne pracoval celý život a nikdy sa na nič nesťažoval. Rozhodol sa teda, že svojho nevďačného pána opustí. Keď prišla noc, vydal sa na cestu, ale ešte raz sa naposledy obzrel za miestom, kde strávil celý svoj život.
Čítať ďalej →Čertov začadený brat
Jeden vyslúžený vojak nemal z čoho žiť a nijako si nevedel pomôcť. Vybral sa do hory a ako tam chodil, stretol neveľkého mužíčka. Bol to sám čert. Mužíček sa ho spýtal: „Čo ti je? Čo si taký zarmútený?“ Vojak mu povedal: „Som hladný a nemám ani grajciara.“
Čítať ďalej →Udatný krajčírik
Jedného dňa krajčírik práve dokončoval nové šaty, keď začul mestského hlásnika oznamovať obyvateľom správy: „Dáva sa všetkým na známosť, že do nášho lesa sa vrátil obor a opäť začal vyčíňať.“ Aj statoční ľudia boli zdesení. Všetci poznali obra a spomenuli si, ako pri poslednom pobyte rozdrvil jedenásť ľudí!
Čítať ďalej →Záhada stratených topánok
Malý psík Dante si v jeden krásny, letný deň močil labky v záhradnom jazierku. Bolo mu veľmi teplo, ale zároveň sa chcel hrať s plávajúcimi rybkami okolo jeho nôh. „Dante,“ zakričala na neho Jozefína, jeho desať ročná priateľka, „čo to robíš?!“ Psík rýchlo vytiahol labky z jazierka, no v pazúroch mu ostala jedna malá rybka.
Čítať ďalej →Oslia koža
Najkrajšia kráľovná zo všetkých kráľovstiev zomrela a zanechala kráľa zúfalého od žiaľu. V poslednej chvíli jej dal sľub, že sa znovu ožení, ale len vtedy, keď budúca kráľovná bude aspoň taká krásna ako ona. „Ako len nájdem krajšiu kráľovnú, ako bola moja milovaná manželka?“ vzdychá kráľ. Vtom mu zrak spočinie na svojej dcére a vidí, že sa z nej už stala žena, ešte krajšia ako jej matka.
Čítať ďalej →O Veternom kráľovi
Jeden kráľ kdesi mal jedného syna a jedno dievčatko. Ej, bol to za párik: šuhaj ako slnce a dievča ako zora! Mal sa otec z čoho tešiť, mal sa celý svet na čo dívať, keď sa brat so sestrou ruka v ruke prechádzali po záhrade. Raz sa kráľ s tou svojou dcérou za mestom v koči vozil, prevážal. Vtom zafučal vietor a princezná z koča zmizla.
Čítať ďalej →Alenka v krajine zázrakov
Bol slnečný deň a Alenka sedela so svojou vychovávateľkou v záhrade. Mala by pozorne počúvať, čo je číta vychovávateľka, ale Alenka sa nudí. Kým jej priamo pred nosom neprebehne náhliaci sa králik. Ten pozrie na hodinky a vykríkne: „Idem neskoro!“
Čítať ďalej →Zábudlivá veverička
V jeden jesenný deň sa veverička Zitka s kamarátmi vydala na zber orieškov na zimnú sezónu. Chodili takto často, aj tri alebo štyrikrát do týždňa. „Kam pôjdeme dnes?“ spýtali sa kamaráti. Zitka vedela o jednom mieste, no tam chodila najradšej sama. „Neviem. Myslím si, že sme boli už všade. Ale môžeme skúsiť ešte nejaké miesta v lese,“ odpovedala veverička.
Čítať ďalej →