V neďalekom malom meste stála krásna vila. To je domček, ktorý je väčší ako ostatné a väčšinou v ňom býva niekoľko rodín. V tejto vile bývali so svojimi rodičmi dvaja chlapci. Oli a Vilko. Boli najlepší kamaráti.
Čítať ďalej →
Uprostred hlbokej noci, keď už je tá najväčšia tma, cestuje po svete vláčik. Je veľký, ale taký tichý, že ho takmer nepočuť. Má tlmené svetlá, ako malé hviezdičky. A keď prechádza okolo tvojho domu, počuješ len jemné cinkanie zvončekov a cítiš jemný vánok. Žiadny dospelý ho nikdy nevidel ani nepočul.
Čítať ďalej →
Bolo nebolo. Za deviatimi riekami a deviatimi horami stálo jedno kráľovstvo. Býval v ňom múdry kráľ so svojou kráľovnou. Spolu mali dve dcéry. Obe princezné boli veľmi krásne a múdre. Obe mali dlhé vlasy, ktoré sa im nádherne vlnili. Vždy nosili krásne šaty. Na každého sa usmievali a boli veľmi priateľské a milé. Rady chodili na záhradu a spievali si a tancovali si medzi stromami a kvetmi. Veľmi krásne im to išlo. Keď tancovali, vyzeralo to, ako keby sa nedotýkali zeme. Všetko robili s radosťou a úplnou ľahkosťou.
Čítať ďalej →
V diaľke na vysokom kopci stál hrad. Sem tam mu chýbal kus múru, miestami bol dosť otlčený a nikto v ňom nebýval. Skôr to bola taká zrúcanina hradu. Niekedy sa naň prišli pozrieť nejakí turisti. Prešli si všetkými jeho chodbami, pozreli sa na všetky jeho hradby a potom odišli. Nikto nevedel aké tajomstvo hrad skrýva. Nikto netušil, čo sa na ňom deje keď sa zotmie.
Čítať ďalej →Ela a Nela boli dve neobyčajné dievčatká. Boli to dvojičky. To znamená, že boli sestričky a narodili sa v rovnakom čase. Na prvý pohľad si boli neskutočne podobné, ale pritom boli úplne rozdielne. Ela bola odvážna a chcela vždy urobiť všetko hneď. Nela bola rozvážna a dlho premýšľala, kým niečo urobila. Všetko robili spoločne.
Čítať ďalej →Uprostred jednej malej dediny bol nádherný park. Rástli tam krásne stromy, tiekol tam potôčik a všade viedli rôzne cestičky, kde sa dalo pekne prechádzať. Všetky deti tam veľmi rady chodili. Keby si išiel po jednej z tých cestičiek až úplne doprostred toho parku, našiel by si tú najlepšiu vec, ktorá tam bola.
Čítať ďalej →Uprostred hlbokého lesa stála malá drevená chalúpka. Vyzerala veľmi staro. Mala diery v streche, vŕzgali jej okná aj dvere a bola celá špinavá. V tejto chalúpke žila ježibaba. Bola to starena s veľkým nosom a bradavicou. Najhoršie ale nebolo to, ako vyzerala, ale to, aká bola. Bola veľmi zlá. O ostatných rozprávala škaredo, klamala a vymýšľala si veci, aby aj všetci obyvatelia lesa sa nemali radi. Raz ale stretla niekoho, kto ju donútil sa nad sebou zamyslieť.
Čítať ďalej →Za mrazivou skalou a vysokými kopcami sa rozprestieralo veľké kráľovstvo. Žili v ňom kráľ a kráľovná a ich malí princovia. Volali sa Šimon a Sanel. Obaja mali čierne vlásky, hlboké hnedé oči a úsmev od ucha k uchu. Boli veľmi dobrí a šikovní. Ich rodičia boli na nich hrdí. Každý deň vymýšľali hry, ktoré by sa mohli hrať, a každú chvíľu robili výnimočnou. Každý deň s nimi bol čarovný.
Čítať ďalej →Kedysi dávno stál v našom malom meste zvláštny domček. Vyzeral inak ako ostatné. Mal vanilkovú farbu a namiesto strechy mal veľkú čerešňu. Celý dom vyzeral ako jeden veľký muffin. Každý deň sa z jeho okien šírila krásna vôňa, ktorá sa pomaly rozliehala po celom meste. Bola to vôňa rôznych lahôdok a chutných pochúťok. V tom domčeku totižto varili kmotričky kuchárky.
Čítať ďalej →Vysoko v horách stála krásna drevená chalúpka. Takmer ju nebolo vidieť, pretože bola ukrytá za najväčšími stromami. Žila v nej stará mama Raduška. Ale nebola tam často sama. Jej vnučka Marienka za ňou chodila takmer stále. Prázdniny u babky mala rada, a tak tam bola častejšie ako doma. Vlastne tam takmer žila. Marienka bolo roztomilé dievčatko s kučeravými vlasmi. Bola odvážna a zvedavá a chcela všetko vedieť a všetko vyskúšať. Každý deň u babky Radušky zažívala nejaké dobrodružstvo.
Čítať ďalej →