Bola raz jedna malá dedinka. Stálo v nej niekoľko domčekov. Boli blízko seba a tak v tej dedinke každý poznal každého. Všetci boli dobrí susedia a kamaráti, ale najlepšími kamarátmi boli dve deti.
Čítať ďalej →Maruška P.
Ako vietor presvedčil smutnú kvapku
Keď príde jeseň, vonku začne padať lístie. Ale nielen listy. Často padajú aj dažďové kvapky. Za oknami mrholí. Začína byť chladno. Na oblohe sa zbierajú tmavé mraky a potom nám padajú na zem vodopády kvapiek ktoré polievajú našu zeminu. Na také počasie sa radšej pozeráme len z okna. Kvapiek, ktoré padajú z mrakov, je priveľa. Ja poznám príbeh o jednej kvapke, ktorá bola iná. Vyzerala ako ostatné, ale nesprávala sa tak.
Čítať ďalej →Aj niekto maličký môže dokázať niečo veľké
Uprostred hlbokého lesa stál peň. Bol jediný široko ďaleko. Okolo neho rástlo papradie a sem tam nejaká muchotrávka. Pravidelne každý večer na tom pni sedávala víla. Bola veľmi maličká. Keď išiel okolo nej nejaký dospelý, videl len malé svetielko na pni. Ale nespoznal, že by to bola víla.
Čítať ďalej →Dievčatko Viki a divoký pes
Za niekoľkými kopcami a niekoľkými údoliami stála malá dedinka. Na okraji dediny, neďaleko lesa, stál malý domček. V ňom žila Viki so svojimi rodičmi. Bolo to malé dievčatko plné energie. Milovala šport a najradšej behala. Každý deň behala v lese. Skákala cez konáriky a malé potôčiky, vyhýbala sa konárom a vždy vybehla za les na krásnu čistinku. Tam si sadla do trávy a kochala sa výhľadom na celú dedinu. Milovala to tam. Bolo to jej také obľúbené miesto. Bolo tam ticho a nedalo sa tam ľahko dobehnúť. A to sa jej veľmi páčilo.
Čítať ďalej →Mesačná víla a továreň na sny
Ďaleko nad nebom až skoro vo vesmíre stojí krásny dom. Je postavený na jednej planéte. Nie je to ale len taký obyčajný dom. Vyzerá, ako keby bol z pary. Neprestajne sa tak akosi jemne vlní. Je to čarovná továreň.
Čítať ďalej →Ako Karinka stretla vranu
Existujú vtáky, ktoré majú radi zimu. Prilietavajú vždy keď nasneží. Vôbec ich sneh nechladí. Už si ich určite videl. Sú to vrany. Raz v zime prileteli aj do našej dediny.
Čítať ďalej →Čarovná jabloň
September je mesiac v jeseni. Je to obdobie, kedy začína viac fúkať vietor, býva chladnejšie a dozrieva rôzne ovocie. Napríklad jabĺčka. V tomto období sú tak akurát na zahryznutie. Budem ti rozprávať o jednej záhrade, kde bolo niekoľko jabloní. Boli krásne, ich vetvy sa rozrastali do všetkých strán a práve na jeseň na nich nebolo voľné miesto. Na každej vetvičke bolo niekoľko jabĺčok. Všetky jablká vyzerali šťavnato a chutne. V tej záhrade bola ale jedna jabloň iná ako ostatné. Vyzerala rovnako ako každá iná, ale jej jabĺčka mali čarovnú moc.
Čítať ďalej →Princezná vo veži
V rozprávkovej ríši za desatoro kopcami a desatoro údoliami stál hrad s tou najvyššou vežou na svete. Vo veži žila princezná. Mladé a pekné dievča. Keď sa pozerala z okna veže, čierne dlhé vlasy jej viali po vetre. V tejto veži žila už niekoľko rokov. Uväznil ju tam kráľ z vedľajšieho kráľovstva. Už od mala bola princezná dobrá a poslušná, ale keď bola skoro dospelá, kráľ chcel, aby počúvala len jeho a vzala si ho za muža. To princezná odmietla, a tak ju zavrel do veže.
Čítať ďalej →Škriatok Radovánok, veverička a slimák
V tom najhlbšom lese plnom machu, stromov a papradia žil malý škriatok. Bol malý asi ako hríbik, nosil zelenú špicatú čiapku a líčka mal stále červené. Bol veľmi dobrý a stále sa usmieval. Všetky zvieratká ho mali radi. A pretože bol stále veselý a mal zo všetkého radosť, všetci mu hovorili Radovánok.
Čítať ďalej →Morčiatko Mišpulín
V jednej peknej záhradke stála klietka. Bola plná hoblín a sena. V tej klietke bývalo morča. Volalo sa Mišpulín a bol to samček. Mal hnedú huňatú srsť, oči hnedé ako čokoládka a bol veľmi lenivý. Celé dni len ležal a hovel si v domčeku. Keď mal na niečo chuť, začal hlasno pískať. Najradšej len jedol, spal a prevaľoval sa vo svojej klietke. A bol stále ťažší a ťažší.
Čítať ďalej →