Za špicatou horou a lesmi stálo malé, ale zato krásne kráľovstvo. Bývala v ňom pôvabná princezná so svojimi rodičmi. Princezná bola veľmi krásna. Jej dlhé svetlé vlasy jej svietili ako slniečko. Oči mala modré ako krištáľová studnička a jej úsmev bol ten najkrajší na celom svete. Bola tiež veľmi dobrá a mala dobré srdce. Kráľ a kráľovná z nej mali obrovskú radosť a nadovšetko ju milovali.
Čítať ďalej →
V septembri začína veľa detí chodiť do škôlky. Pre mnoho z nich je to niečo nové. Sú tam noví kamaráti, nové dospelé pani učiteľky, nové hry, nové jedlá aj nové pravidlá. Do jednej takej škôlky začal chodiť Vojto. Neposedný chlapec, ktorý stále niečo vymýšľal a nechcelo sa mu veľmi počúvať. Už keď prišiel prvý deň do škôlky, tak pani učiteľka na jeho šibalských očiach videla, že to bude nezbedník. Bol to dobrý chlapec, ale nevydržal stáť na jednom mieste a príkazy pani učiteľky akoby nepočul.
Čítať ďalej →
Za hlbokým lesom pri veľkom poli stál veľký statok. Vedľa toho statku bola obrovská stodola. V nej bývali dva neobyčajné stroje. Veľký traktor a malý traktorík. Obaja pomáhali farmárovi na poli a so všetkým čo bolo potrebné na statku. Veľký traktor bol silný a múdry. Presne vedel čo a ako má robiť. Malý traktorík bol šikovný pomocník, ale bol neposlušný, tvrdohlavý a niekedy si robil veci po svojom a to nebolo dobré.
Čítať ďalej →
Za niekoľkými lesmi a niekoľkými poliami bol rybník. Bolo na ňom niekoľko lekien a okolo neho rástlo rákosie. Z rákosia sa pravidelne ozývali pravidelné zvuky. „Kvaky, kvak, kvaky, kvak.“ Také kvákanie znamenalo, že si pri rybníku vykladajú dvaja žabiaci. Volali sa Hop a Skok. Boli to dvaja žabí bračekovia. Žili pri tomto rybníku už veľmi dlho. Cez deň sa pred slniečkom schovávali v rákosí a večer sa uvelebili na niektorom lekne a kvákali svoju pesničku na dobrú noc. Ľudia, ktorí bývali pri rybníku, si na ich kvákanie tak zvykli, že bez toho nemohli ani zaspať. Jeden večer bolo ale niečo inak.
Čítať ďalej →Kedysi dávno, pred mnohými a mnohými rokmi sa jeden muž rozhodol, že zasadí strom. Vybral si krásnu lúku blízko mesta, vykopal tam dieru a zasadil tam malý stromček. Staral sa oň a každý deň ho chodil kontrolovať. Strom krásne rástol a silnel. Muž mal z toho radosť a tak zasadil ďalšie a potom ďalšie. Po nejakej dobe na mieste už bolo toľko stromov, že tam vyrástol menší lesík. Začali tam bývať zvieratká. Napríklad vtáčiky, veveričky a jazvece. Všetci ľudia z mesta boli radi, že majú blízko mesta taký krásny kus prírody. A veľmi radi do lesa chodili. Raz ale zvieratká skoro o les prišli.
Čítať ďalej →Uprostred obrovského mora plávala loď. Plachty mala natiahnuté a vlajka jej viala. Na tej lodi žil pirát Viktor. Mal dlhé vlasy, cez oko čiernu pásku a na tvári šedivé fúzy. S inými moreplavcami sa nebavil. Bol to samotár. Nechcel mať priateľov ani žiadnych kamarátov. Bol to taký stále zamračený pirát. Mal rád, keď mohol byť sám na svojej lodi a zdolávať všetky vlny, ktoré mu more nachystalo. Nič viac nepotreboval. Raz sa ale stalo niečo, čo piráta Viktora zmenilo.
Čítať ďalej →Uprostred hlbokého lesa bolo zvláštne obydlie. Bolo postavené v korune stromu, takže ho málokto videl. Býval v ňom lúpežník Karlos. Bol dobrý. Na okoloidúcich skôr len dohliadal, a lúpil len tých, ktorí mali nadbytok peňazí, ale nechceli sa rozdeliť a sebecky si svoje bohatstvo schovávali pre seba.
Čítať ďalej →Na kraji jednej dediny stál malý krásny domček. Každý deň sa z neho linula nádherná vôňa. Bola taká lahodná, že snáď bola aj kúzelná. Bola to vôňa zákuskov a tortičiek. Ten domček mal fialovú strechu a bol celý ružový. Vyzeral ako jedna veľká lentilka.
Čítať ďalej →Za hlbokým lesom sa rozprestiera krásna lúka. Je tam plno farebných a voňavých kvetov. Tiež tam je niekoľko stromov a drobných kríkov. Okolo tých stromov a kríkov poletujú malé vtáčiky. Bývajú v ich korunách. Dnes je veľký deň. U vtáčikov je vyhlásená spevácka súťaž. Všetci poctivo trénovali a vyberali tie najkrajšie pesničky. A teraz ich mali zaspievať pred porotou. V nej zasadli tri najmúdrejšie sovy. Prileteli z lesa, aby si vypočuli vtáčiky speváčiky.
Čítať ďalej →V celom meste šli už všetci dávno spať. Bola hlboká noc. Žiadne svetlá v oknách nesvietili. Na nebi sa len trblietali hviezdy a húpal sa mesiac. Ale predsa len bol niekto hore! Na vrchnom poschodí jedného domu v detskej izbičke. Kdeže deti, tie už dávno spali. Ten niekto stál pri okne izbičky a bdel. Plyšový medvedík.
Čítať ďalej →