Uprostred hlbokého lesa bolo zvláštne obydlie. Bolo postavené v korune stromu, takže ho málokto videl. Býval v ňom lúpežník Karlos. Bol dobrý. Na okoloidúcich skôr len dohliadal, a lúpil len tých, ktorí mali nadbytok peňazí, ale nechceli sa rozdeliť a sebecky si svoje bohatstvo schovávali pre seba.
Čítať ďalej →
Na kraji jednej dediny stál malý krásny domček. Každý deň sa z neho linula nádherná vôňa. Bola taká lahodná, že snáď bola aj kúzelná. Bola to vôňa zákuskov a tortičiek. Ten domček mal fialovú strechu a bol celý ružový. Vyzeral ako jedna veľká lentilka.
Čítať ďalej →
Za hlbokým lesom sa rozprestiera krásna lúka. Je tam plno farebných a voňavých kvetov. Tiež tam je niekoľko stromov a drobných kríkov. Okolo tých stromov a kríkov poletujú malé vtáčiky. Bývajú v ich korunách. Dnes je veľký deň. U vtáčikov je vyhlásená spevácka súťaž. Všetci poctivo trénovali a vyberali tie najkrajšie pesničky. A teraz ich mali zaspievať pred porotou. V nej zasadli tri najmúdrejšie sovy. Prileteli z lesa, aby si vypočuli vtáčiky speváčiky.
Čítať ďalej →
V celom meste šli už všetci dávno spať. Bola hlboká noc. Žiadne svetlá v oknách nesvietili. Na nebi sa len trblietali hviezdy a húpal sa mesiac. Ale predsa len bol niekto hore! Na vrchnom poschodí jedného domu v detskej izbičke. Kdeže deti, tie už dávno spali. Ten niekto stál pri okne izbičky a bdel. Plyšový medvedík.
Čítať ďalej →Ďaleko za dedinou, blízko lesov a veľkých polí, stála krásna farma. Bývalo v nej dievčatko Mia so svojou mamičkou. Na farme žilo množstvo zvierat. Ovce, kozy, kravy a tiež jeden kôň. Bol to koník, najlepší priateľ Miy. S mamičkou sa Mia o všetky zvieratá starala a mala ich veľmi rada, ale s koňom to bolo iné. Mala ho ako svojho kamaráta. Bol krásny, vysoký a urastený. Srsť mal celú nádherne čiernu a lesklú, a pretože mal všetko čierne a len jedno ucho biele, hovorila mu Mia Ucháč.
Čítať ďalej →V ďalekej dedine stál malý domček. Bývalo v ňom dievčatko s huňatým psíkom. Volala sa Janka. Čiernovlasé dievčatko s hnedými očami a krásnym úsmevom. Lenže práve teraz bola smutná. Stála na chodníku pred svojím domčekom a v ruke držala vodítko pre svojho psíka. Ten verne sedel vedľa nej. Obaja sa pozerali na dom a tvárili sa posmutnelo.
Čítať ďalej →V ďalekej krajine bol jeden ostrov. Okolo neho bolo široko ďaleko len more. Jeho vlny narážali na skaly, ktoré sa týčili z jednej strany ostrova. Na druhej sa rozliehala pláž. Pod skalami bola voda veľmi hlboká a v tej hĺbke to žilo. Mali tam domov žraloky. V hlbinách mora a vo vlnách sa veľmi radi preháňali. Schovávali sa do skál a plávali medzi vlnami. Na ostrove žilo aj niekoľko ľudí. Kúpať sa chodili na pláž, ale k druhej strane ostrova sa nikdy nikto nepribližoval. Všetci obyvatelia ostrova mali strach zo žralokov. Raz sa ale stalo niečo, čo ich názor zmenilo.
Čítať ďalej →Za lesom stál veľký mlyn. Jeho mlynárske koleso sa stále otáčalo a pán mlynár s pani mlynárovou, ktorí tam bývali, vyrábali múku pre celú dedinu. Vedľa mlyna bol rybník. Jeho hladina sa trblietala do ďaleka. Sem tam z neho šplechla voda a objavila sa bublinka, pretože rybník bol plný kaprov. Spokojne si tam plávali. O rybník sa staral vodník Ráček. Bol to dobrý vodník. Dohliadal, aby sa rybky v jeho rybníku mali dobre. Sedel vždy na svojej vŕbe nad vodou a jedol buchty, ktoré mu mlynárka nechávala za oknom. Dával pozor, aby bolo všetko v jeho rybníku tak, ako má byť. Vždy však nebolo všetko takto v pokoji.
Čítať ďalej →Filip bol malý neposedný chlapec. Chodil do prvej triedy a škola ho vôbec nebavila. Nechcel sa učiť. Nebavil ho český jazyk, pretože nerád čítal. Nebavila ho matematika, pretože nerád počítal. Výtvarné alebo pracovné činnosti boli pre neho utrpením. Pani učiteľka aj rodičia už nevedeli, čo s ním majú robiť. Raz sa ale v škole prihodilo niečo, čo Filipa presvedčilo, že je dôležité vedieť čítať, poznať čísla, a dokonca vedieť aj niečo vyrobiť.
Čítať ďalej →Škriatok Hopsalín bol malý mužíček so strapatými vlasmi a širokým roztomilým úsmevom. Nosil zelený kabátik, červené nohavice a zelený klobúčik. Chodil si po svete, hopsal si do kroku a spieval. Alebo si vždy aspoň hmkal. Bol to taký veľmi veselý malý chlapík. Pretože sa stále usmieval, nemal rád, keď mal niekto okolo zlú náladu. Len čo stretol niekoho, kto bol smutný alebo mal nejaké trápenie, snažil sa ho zo všetkých síl rozveseliť.
Čítať ďalej →