Hlboko pod zemou žilo niekoľko malých čertíkov. Žili v tmavej jaskyni. V jej strede mali veľký oheň. Okolo neho spali prikrytí svojimi kožušinami. Mali radi teplúčko. Žilo ich tam niekoľko. Jeden čert však vyčnieval. Bol iný. Bolo to také trdlo, ktoré zvyčajne všetko poplietlo, a preto ho volali Popletko. Mal jedno kopyto kratšie, takže kríval. Po celom tele mal huňatú srsť a rohy mu trčali ako tykadlá. Vyzeral roztomilo.
Čítať ďalej →
Uprostred hlbokého lesa stojí malá kopa ihličia, drobných vetvičiek a hliny. A keď sa pozrieš pozorne, vyzerá to, že sa celá hromada hýbe. Je to totiž mravenisko. Všade naokolo toho kopčeka a na ňom, uvidíš drobné, usilovné mravce, ktoré stále niekam pochodujú. Mravce sú ako jedna veľká rodina. Navzájom si pomáhajú, spolupracujú a všetko robia spoločne. Ale v tomto mravenisku to tak vždy nebolo.
Čítať ďalej →
Keď sa v kalendári objavil december, začala zima. Ručička na teplomere stále klesala a na okne sa tvorila námraza. Všetky deti čakali na prvé vločky. Nemohli sa dočkať, kedy sa budú guľovať, stavať snehuliakov a sánkovať sa na kopcoch. Dokonca aj Tomáško začínal byť netrpezlivý. Bol to malý chlapec, ktorému sa začali zimné prázdniny.
Čítať ďalej →
Za siedmymi horami a siedmymi údoliami bola krásna dedina. Všetky domčeky v nej boli postavené do kruhu a priamo uprostred bol veľký rybník. Každý rok, keď prišla zima, rybník zamrzol a všetci, ktorí v tej dedine žili, sa na naň chodili korčuľovať. Chodili tam všetci. Malí aj veľkí, mladí aj starí, dievčatá aj chlapci.
Čítať ďalej →V hlbokých lesoch až tam medzi papradím a hustými vysokými kríkmi žil híkal. Bol to taký strašidelný zelený mužík. Nosil roztrhané oblečenie, ako keby mal na sebe len handry, klobúk vyrobený z lístia a uschnutých vetiev, a chodil bosý. Vyzeral jednoducho ako strašidlo.
Čítať ďalej →Na úplnom konci mesta, až tam, kde už začínajú lesy a polia, stojí menší dom. V ňom býva dievčatko Viktória. Chodí do druhej triedy, jednoducho veľké dievča. Blonďavé vlásky sa jej na slniečku vždy krásne trblietajú a v jej belasých očiach prebleskujú čarovné iskry.
Čítať ďalej →Keď sa pozrieš na zemeguľu, uvidíš tam veľa modrých a veľkých škvŕn. Vieš, čo to je? More a oceány. A tých je na našej Zemi veľa. V takých moriach žije plno zvierat. Ryby veľké aj malé, hrubé aj tenké. Chobotnice a mnoho ďalších tvorov.
Čítať ďalej →Večer, keď už všetci spia, vylietavajú zo svojich úkrytov maličké víly a navštevujú naše domovy. Vyhľadávajú detské izbičky a prekĺzajú cez okno až k deťom. Nájdu malú štrbinku a vkĺznu pod vankúš. Hľadajú, či tam nie je nejaký vytrhnutý zub.
Čítať ďalej →Uprostred zelenej lúky stál strom. Bolo ho vidieť široko-ďaleko, pretože bol taký veľký. Jeho obrovský kmeň by neobjalo ani desať dospelých ľudí. Každý rok nádherne kvitol a jeho koruna bola taká veľká, že zo zeme nebolo vidieť na jej koniec. Nebol to však obyčajný strom. V jeho bohatej korune žilo niekoľko škriatkov.
Čítať ďalej →Malý medvedík, ktorého všetci volali Mišo, sa prechádzal po lese. Brumkal si do kroku, občas poskakoval sem a tam, pozoroval veveričky na stromoch, a keď sa na lesnej ceste objavila veľký konár, odložil ho nabok. Tieto prechádzky mal veľmi rád. Kráčal svojím vlastným tempom. Niekedy si oddýchol v machu a vychutnával si príjemný pokoj, ktorý v lese bol. Jedného dňa, keď si Mišo počas takejto prechádzky sadol k stromu, niečo ho prekvapilo.
Čítať ďalej →