Maruška P.

V hlbokom čiernom lese bola malá dedinka. Bola ukrytá medzi machom a papradím. Voľným okom ju nebolo vidieť. Človek ju mohol vidieť, len ak si kľakol, bol úplne ticho a poriadne sa zahľadel do papradia. Potom mohol vidieť malú dedinku, v ktorej žili škriatkovia. Bývalo ich tam niekoľko. Boli pracovití, veselí a pri práci si vždy spievali. Ale jeden z nich taký nebol. Volal sa Mračko. Nebol zlý, len sa málokedy smial a jeho najčastejšie slová boli nie, nechcem, nemám to rád.

Za siedmimi riekami a siedmimi horami stálo malé kráľovstvo. Obklopovalo ho niekoľko hustých lesov. Žil v ňom múdry kráľ a jeho kráľovná. Spolu s nimi tam žila aj ich dcéra. Roztomilá princezná menom Alžbeta. Ale nebola to obyčajná princezná. Bola iná.

V hlbokom oceáne, až na samom dne, rástli nádherné koraly. Boli to také pestrofarebné rastliny. Niektoré boli väčšie, iné menšie. Boli červené, žlté, zelené a oranžové. Rôzne sa vlnili vo vode. podľa toho, kam smeroval prúd. Tieto koraly boli domovom niekoľkých malých rýb. Ale aj množstva mušlí. Schovávali sa v nich pred rôznymi rybármi a potápačmi. Skrývali sa tam pretože sa starali o niečo vzácne. Každá mušľa mala v sebe krásnu perlu. Bielu ako sneh.

Na odľahlom mieste za hlbokým lesom stála farma. Okolo nej sa rozprestierali veľké polia. Pestovali sa na nich zemiaky a kukurica. Na tejto farme žilo niekoľko zvierat. V stodole boli ovce, pri búde strážil veľký pes, v stajniach boli kone a po dvore pobehovali sliepky a kačice. O všetky sa staral starý a múdry farmár. Bol to už starý otec, ale stále zvládal veľa práce. Každé prázdniny ho navštevoval vnuk Palko. Pomáhal starému otcovi starať sa o zvieratá a celú farmu. Na farme zažil veľa dobrodružstiev. Jedno však bolo zo všetkých najvzrušujúcejšie.

V rozprávkovej ríši, celkom ďaleko od nás ľudí, existuje jedna zvláštna krajina. Je to miesto plné záhad a tajomstiev. Hovorí sa, že v tejto krajine je ukrytý poklad. Nikto nevie aký a nikto nevie kde. Je dobre ukrytý a cesta k nemu nie je jednoduchá. Mnoho ľudí sa ho pokúšalo nájsť. Vrátili sa však s prázdnymi rukami.

Patrik bol chlapec z malého mesta. Žil v útulnom dome so svojím otcom. Vedľa domu mali veľkú garáž a nad garážou visel nápis: „Najlepší automechanik v meste“. Patrikov otec v garáži opravoval autá. Chodili k nemu ľudia z celého okolia so svojimi autami, pretože otecko vedel opraviť takmer úplne všetko. Patrik vždy sledoval svojho otca pri práci. Učil sa od neho. Aj keď bol eštel len malý chlapec, bol veľmi šikovný a dokázal si veľa vecí na autách opraviť sám.