Babka Maruška je najlepšia babka na celom svete. Vždy nosí krásne farebné moderné sukne, vlasy má hodvábne strieborné a vyčesané, ale najčarovnejší je na nej jej milý úsmev. Nikdy jej na tvári nechýba. A aj keď je o dosť staršia ako všetci ostatní, je s ňou nesmierna sranda.
Čítať ďalej →
Po zime prichádza jar. Tráva sa začína zelenať. Na lúkach začínajú pučať pestrofarebné kvety. Zvieratá sa začínajú prebúdzať zo zimného spánku. Húfy vtákov sa vracajú k nám z teplých krajín. Slnko začína viac hriať a všade je teplejšie. Niekedy našu krajinu zmáča nečakaný teplý jarný dážď. Keď prší a svieti slnko, na oblohe sa objaví niečo krásne a farebné. Vieš čo? Správne, je to dúha. Nikto nikdy nevidel jej začiatok ani koniec. Nikto nevie, ako tu vznikla. Ja však poznám príbeh malého dievčatka, ktoré objavilo čaro dúhy.
Čítať ďalej →
Ďaleko za našou dedinou bolo malé letisko. Boli tam dve lietadlá. Jedno bolo modré a druhé zelené. Každý, kto ich poznal, ich vždy volal Modráčik a Zelenáčik. Boli to menšie lietadlá. Cez deň s nimi mohli ľudia lietať, ak chceli vyhliadkový let. Nastúpili do nich a lietadlá ich niesli od dediny k dedine, od mesta k mestu, skrátka po celej oblohe. Bolo to krásne. V noci však lietadielka žili iným životom.
Čítať ďalej →
Príbeh, ktorý ti budem rozprávať, sa stal už veľmi dávno. Vtedy žilo na Zemi ešte niekoľko drakov. Nebolo ich už veľa, ale niekoľko ich tu ešte bolo. Žili pokojne na zemi a snažili sa, aby ich nikto nevidel. Ľudia väčšinou ani nevedeli, že existujú. Ľuďom sa neukazovali. Len občas ich niekto nečakane na chvíľku zahliadol. Niektoré žili v lesoch. Iné žili v moriach alebo jazerách. Jeden z drakov sa zdržiaval v blízkosti vysokých útesov. V zákutiach jednej veľkej jaskyne mal svoj domov.
Čítať ďalej →Vo vysokých skalách žil drak. Bol obrovský. Mal veľkú papuľu a v nej plno ostrých zubov. Jeho chvost bol dlhý a silný. Keď sa s ním oháňal a pri tom chodil, vyzeralo to, ako keby bolo zemetrasenie. Tento drak bol ale ešte v niečom iný.
Čítať ďalej →V hlbokom čiernom lese bola malá dedinka. Bola ukrytá medzi machom a papradím. Voľným okom ju nebolo vidieť. Človek ju mohol vidieť, len ak si kľakol, bol úplne ticho a poriadne sa zahľadel do papradia. Potom mohol vidieť malú dedinku, v ktorej žili škriatkovia. Bývalo ich tam niekoľko. Boli pracovití, veselí a pri práci si vždy spievali. Ale jeden z nich taký nebol. Volal sa Mračko. Nebol zlý, len sa málokedy smial a jeho najčastejšie slová boli nie, nechcem, nemám to rád.
Čítať ďalej →Na konci mesta stál vysoký panelákový dom. Mal niekoľko poschodí. V tom najvyššom, ôsmom poschodí bolo ale niečo iné. Okná na tomto poschodí zdobili krásne farebné záclony. Pri každom záblesku slnečného svetla sa trblietali na všetky strany. Občas sa zdalo, že sa v týchto oknách objavujú blesky a zvláštne svetielkujúce farby. Kto tam žil? Žilo tam mladé dievča menom Peťa. Ale nebolo to len tak hocijaké dievča. Bola to dobrá a láskavá čarodejnica.
Čítať ďalej →Za siedmimi riekami a siedmimi horami stálo malé kráľovstvo. Obklopovalo ho niekoľko hustých lesov. Žil v ňom múdry kráľ a jeho kráľovná. Spolu s nimi tam žila aj ich dcéra. Roztomilá princezná menom Alžbeta. Ale nebola to obyčajná princezná. Bola iná.
Čítať ďalej →Vo vysokých horách nad čiernym údolím bývala skupina orlov. Mali hniezda blízko seba. Všetko robili spoločne. Lietali nad čiernym údolím vždy v skupine. Nikdy sa neoddeľovali. Hovorili si neporaziteľní.
Čítať ďalej →Dianka bola milé mladé dievča. Vždy sa usmievala ako slniečko. Bola vyššia, dlhé blond vlasy mala vždy zopnuté do chvosta a keď sa usmiala, rozžiarili sa jej aj oči. Veľmi rada hrala na gitare. A bola v tom aj veľmi dobrá. Vymýšľala si vlastné piesne a potom ich hrala a spievala. Mala ešte jednu záľubu. Milovala vláčiky. Jej najväčším želaním bolo, aby mohla cestovať vlakom niekam ďaleko a hrať ľuďom svoje piesne na gitare. Urobiť nimi niekomu radosť a zároveň vidieť nové miesta. Ale to bolo len jej želanie.
Čítať ďalej →