V hlbokom oceáne, až na samom dne, rástli nádherné koraly. Boli to také pestrofarebné rastliny. Niektoré boli väčšie, iné menšie. Boli červené, žlté, zelené a oranžové. Rôzne sa vlnili vo vode. podľa toho, kam smeroval prúd. Tieto koraly boli domovom niekoľkých malých rýb. Ale aj množstva mušlí. Schovávali sa v nich pred rôznymi rybármi a potápačmi. Skrývali sa tam pretože sa starali o niečo vzácne. Každá mušľa mala v sebe krásnu perlu. Bielu ako sneh.
Čítať ďalej →
Okolo malého rozprávkového mestečka viedla cesta. Jazdili po nej veľké i malé autá. Niektoré nákladné autá rozvážali tovar a iné menšie autá vozili ľudí do práce. V tomto rozprávkovom mestečku boli ľudia a autá priatelia. Navzájom si pomáhali. Autá odvážali ľudí tam, kam potrebovali, a ľudia sa o autá dobre starali. Umývali ich, tankovali do nich benzín, opravovali ich. Autá sa na oplátku snažili jazdiť podľa pravidiel. Bolo to najspokojnejšie mesto. Až kým do mesta neprišlo auto Búrlivák.
Čítať ďalej →
Na odľahlom mieste za hlbokým lesom stála farma. Okolo nej sa rozprestierali veľké polia. Pestovali sa na nich zemiaky a kukurica. Na tejto farme žilo niekoľko zvierat. V stodole boli ovce, pri búde strážil veľký pes, v stajniach boli kone a po dvore pobehovali sliepky a kačice. O všetky sa staral starý a múdry farmár. Bol to už starý otec, ale stále zvládal veľa práce. Každé prázdniny ho navštevoval vnuk Palko. Pomáhal starému otcovi starať sa o zvieratá a celú farmu. Na farme zažil veľa dobrodružstiev. Jedno však bolo zo všetkých najvzrušujúcejšie.
Čítať ďalej →
V rozprávkovej ríši, celkom ďaleko od nás ľudí, existuje jedna zvláštna krajina. Je to miesto plné záhad a tajomstiev. Hovorí sa, že v tejto krajine je ukrytý poklad. Nikto nevie aký a nikto nevie kde. Je dobre ukrytý a cesta k nemu nie je jednoduchá. Mnoho ľudí sa ho pokúšalo nájsť. Vrátili sa však s prázdnymi rukami.
Čítať ďalej →Patrik bol chlapec z malého mesta. Žil v útulnom dome so svojím otcom. Vedľa domu mali veľkú garáž a nad garážou visel nápis: „Najlepší automechanik v meste“. Patrikov otec v garáži opravoval autá. Chodili k nemu ľudia z celého okolia so svojimi autami, pretože otecko vedel opraviť takmer úplne všetko. Patrik vždy sledoval svojho otca pri práci. Učil sa od neho. Aj keď bol eštel len malý chlapec, bol veľmi šikovný a dokázal si veľa vecí na autách opraviť sám.
Čítať ďalej →Zima sa skončila. Všade začala rásť zelená tráva, na lúkach rozkvitali kvety. Slniečko hrialo čoraz viac a viac. V škôlke za oknom sedela Terezka, dievčatko s plavými vlasmi, ružovými líčkami a modrými očami ako studničky. Svojím milým úsmevom vždy rozveselila všetky deti v škôlke. Ale v poslednom čase sa veľmi nesmiala a dnes už vôbec nie. Smutne sa pozerala von oknom, hlavu mala podopretú rukami a oči úplne sklenené, akoby sa jej chcelo plakať.
Čítať ďalej →„Vetvičku za vetvičkou, konárik za konárikom,“ pospevoval si bocian, ktorý lietal na nebi. Bola jar a tento bocian bez prestania prilietaval k opustenému komínu a potom zase späť do blízkeho lesa. Nosil si postupne vetvičky a skladal ich na vrchol komína. Staval si tam z nich hniezdo.
Čítať ďalej →Divoké psy boli zvieratá, ktoré žili ďaleko od ľudí. Žili v lesoch, kde mali svoje brlohy. Žili vo svorkách. To znamená, že ich bolo vždy viac, ako väčšia psia rodina. Nikdy si nevšímali ľudí. Nechodili k nim do mesta. Až do jedného osudového dňa, keď sa všetko zmenilo.
Čítať ďalej →Každé ráno prechádzala naším mestom dodávka. Vždy bola pekne čistá, umytá a dodržiavala pravidlá. Nerobila žiadny hluk. Jazdila ticho a usporiadane. Rozvážala po meste dobroty. Skoro ráno odchádzala ďaleko za mesto. Tam, kde to nikto nepoznal. Nechala sa naložiť ovocím a zeleninou a potom sa vracala do nášho mesta. Tu jedlo rozvážala do rôznych stánkov, kam chodili ľudia nakupovať. Dodávku riadil jeden vodič. Ale nebol to len taký hocijaký vodič.
Čítať ďalej →Za lesom na veľkom zamrznutom rybníku sa v zime odohrala jedna veľká udalosť. Dôležitý hokejový zápas. Proti sebe nastúpili dve zaujímavé družstvá. Na jednej strane boli líšky a na druhej medvede. Všetci usilovne trénovali. Učili sa prihrávať, rýchlo korčuľovať a otáčať sa. Keď nastal veľký deň zápasu, všetky lesné zvieratká si posadali okolo rybníka. Niektoré mali veľké cedule s nápisom: „Líšky do toho“. Iné mali oblečené tričká s medveďami. Každý povzbudzoval niekoho iného.
Čítať ďalej →