Existuje ostrov, kam nemôžeš dôjsť autom, vlakom, ani lietadlom. Jedine tam priplávať loďou. Na okraji tohto ostrova je prístav, kde ich kotví hneď niekoľko. Všetky vyzerajú nádherne. Majú krásne vlajky a farebné plachty.
Čítať ďalej →Kapitán Bruno
Maruška P.
Kubíkovo dobrodružství
Ďaleko v horách stála menšia chalúpka. V nej žili dedko s babkou. Každé prázdniny za nimi jazdil ich milovaný vnúčik Jakub. Mal to tam veľmi rád, pretože to miesto pre neho bolo čarovné. Žiadny deň v tejto chalúpke nebol len taký obyčajný.
Čítať ďalej →Lenivá Moly
V zelenom údolí stála malá budova. Bol to malý domček s bielymi oknami a balkónom plným kvetov. Žila v ňom Moly. Bolo to dobré, ale veľmi lenivé dievča. Jej kučeravé vlasy boli vždy zamotané, pretože bola príliš lenivá na to, aby ich učesala. Líca mala špinavé, pretože sa jej nechcelo umývať. Nikdy si neupratala svoju malú izbičku. Nikdy svojej mame s ničím nepomáhala. Jednoducho sa jej nechcelo. Bola príliš lenivá.
Čítať ďalej →Výnimočná upratovačka
Ďaleko odtiaľto bola rozprávková dedina. Deti, ktoré v nej žili, chodili do čarovnej školy. Mala biele steny a na vrchu ju zdobila červená strecha. Keď svietilo slnko, lúče prenikali do tried cez hnedé drevené okná, a hoci vyzerala ako každá iná škola, deti do nej chodili veľmi rady. Vedeli, čo ju robí čarovnou.
Čítať ďalej →O snežnom mužovi
V ďalekej krajine, kde je sneh po celý rok a v tých najvyšších horách, sa odohral príbeh, ktorý ti chcem porozprávať. Stalo sa to už dávno. Existuje hora, ktorá je najvyššia na svete. Ľudia tam nechodia. Sú tam hromady snehu a niekedy sa tam spustí lavína. To znamená, že sa niekde uvoľní časť snehu a zrazu sa celý spustí z hory dole. Aj keď na hore nežili žiadni ľudia, predsa len tam bol nejaký život. Žil tam snežný muž.
Čítať ďalej →Mláďatá orlov
Ďaleko vo vysokých skalách sú miesta, kde sú orlie hniezda. Sú veľmi vysoko a zo zeme ich nie je vidieť. Iba ak sa pod tú skalu postavíš, môžeš občas vidieť, ako odniekiaľ vyletí orlia mama alebo otec.
Čítať ďalej →Kamaráti z čierneho lesa
Za ľadovou horou a čiernymi lesmi je malé kráľovstvo. Žije v ňom múdry kráľ, ktorý má dve roztomilé a neposedné deti. Dievčatko sa volá Rozárka. Má krásne hnedé oči ako gaštany a dlhé vlásky čierne ako havran. Jej líčka sú červené a sukňu má večne zablatenú. Chlapec sa volá Janko. Hnedé vlasy mu stoja na hlave ako špendlíky a na tvári mu vidíme len úsmev. Otecko pán kráľ ich má veľmi rád. Ale pretože deti sú divoké a neposedné, často s nimi zažíva veľa dobrodružstiev. Dnes už vie, že sa o ne nemusí báť. Majú kamarátov, ktorí ich chránia a pomáhajú im. Ako to vie?
Čítať ďalej →Ako sa Pavlikovi splnilo želanie
Pavlík bol malý chlapec, ktorý mal stále veľa práce. Stále niečo vymýšľal. Jeden deň bol kuchárom, ktorý vyrábal elixíry z hliny a trávy, na druhý deň bol rytierom, ktorý statočne chránil bunker, ktorý si postavil. Jeho predstavivosť a hry nemali konca kraja. Rád sa hral na rôzne veci. Dokonca mal aj kamarátov, ktorí sa hrali s ním. A bol za nich rád. A predsa mu stále niečo chýbalo. Čo to bolo? Dozvieš sa to v príbehu, ktorý ti teraz budem rozprávať.
Čítať ďalej →Ako škriatok Vševed zachránil Zem
Vesmír je nekonečný. Ani sa nedá predstaviť aký je veľký. Je tam veľa planét a hviezd, dokonca aj mliečna dráha. Množstvo vesmírnych telies je v neustálom pohybe. Niektoré planéty sa pravidelne otáčajú rovnakým smerom. Dokonca aj naša planéta Zem sa pohybuje. Otáča sa okolo Slnka a okolo svojej osi. Vďaka tomu máme noc, deň a štyri ročné obdobia. Jedného dňa sa však stalo niečo desivé. Zem sa zastavila.
Čítať ďalej →Ako sa Bojko prestal báť
V jednom krásnom drevenom domčeku hore v podkroví v detskej izbičke spával malý chlapec. Mal vlásky hnedé ako gaštany a oči modré ako studnička. Bol to dobrý chlapec, ale každý večer mal strach. Bál sa tmy aj zvukov, ktoré vychádzali z povaly. Dokonca sa bál aj šumenia potôčika, ktorý bol blízko ich domčeka. Preto mu nikto nepovedal inak ako Bojko. Pretože sa všetkého bál.
Čítať ďalej →