„Milé moje detičky, teraz Vám rozpoviem jeden kúzelný príbeh,“ povedala babička, posadila sa ku tlejúcemu krbu a sledovala nedočkavé tváričky svojich vnúčat Marušky a Jakubka vykukujúce spoza huňatej deky. Detičky milovali babičkine príbehy, vždy im totiž rozprávala príbehy, ktoré ešte nikdy pred tým nepočuli a ktoré boli kúzelné. Až tak kúzelné, že si detičky mysleli, že sa babičke skutočne stali. A možno aj stali – nevedno.
Detičky boli zababušené v deke, chlipkali horúcu čokoládu a babička sediaca na kresle pri krbe sa pustila do rozprávania: „Kedysi dávno bola jedna dedinka, v ktorej žilo malé, blonďavé, kučeravé dievčatko, ktoré veľmi túžilo mať psíka. Súrodencov dievčatko nemalo a tak chcelo mať aspoň psíka, ktorý bude jej verný priateľ na veky vekov. Po tom jej srdce najviac túžilo. Jej prísni rodičia jej to však nechceli dovoliť. Všetky jej kamarátky predsa mali psíka, len ona nie. Každý deň hovorila rodičom, že o psíka sa postará, no i tak jej to dovoliť nechceli. Jedného dňa po ceste zo školy si dievčatko cupitalo po chodníčku, keď v tom začulo hlasné kňučanie. Bol to psík! Dievčatko išlo za zvukom, až kým nenatrafilo na malého psíka zavretého v krabici pod stromom. Veď to je ešte len malé šteniatko! Dievčatko neváhalo, vybralo malé hnedé klbko z krabice a zobralo si ho na rúčky. “ Zatiaľ čo babička rozprávala príbeh, pri nohách jej sedel jej verný psík Bodrík.
„A ako to dopadlo? Zobralo si dievčatko toho malého psíka domov? Nevadilo to jej rodičom?“ nedočkavo zaplavovali vnúčatá babičku všelijakými otázkami.
Babička sa len zasmiala a pokračovala v rozprávaní svojho príbehu: „No a ako príbeh dopadol? Vnúčatá moje zlaté, to malé blonďavé dievčatko zobralo psíka do náručia a vybralo sa domov. Prepašovalo šteniatko schované vo svojej bunde do svojej detskej izby, položilo ho na deku a potichu sa vybralo do kuchyne. Vybralo z chladničky nejakú šunku a našlo nejaké piškótky. Potom do misky napustilo vodičku. „Si hladná?“ spýtala sa maminka svojej dcérky. Dievčatko prikývlo a rýchlo sa s jedlom vybralo späť do izbičky. Dalo psíkovi vodičku a jedlo. Ten pozrel na ňu vďačnými modrými očkami. „Ďakujem za záchranu, dievča milé!“ ozvalo sa zrazu. Dievčatko nechápalo, kto to rozpráva. Obzrelo sa okolo seba, no nikoho nevidelo. Keď sa pozrelo na deku, všimlo si, že malé šteniatko jej hľadí priamo do očí a rozpráva sa s ňou. „Ty? Ty vieš rozprávať?“ spýtalo sa dievčatko s údivom. Malé šteniatko len prikývlo.
Psíček potom vysvetlil dievčatku, že on nie je hocijaký psík, ale je to čarovný psík, ktorý vie rozprávať. A čakal práve na človeka, ktorý mu pomôže. Ľudia okolo neho prechádzali, no nik mu nepomohol. Až kým ho nenašla práve ona. A práve to, že dievčatko psíka zachránilo, otvorilo v ňom čarovnú moc. Od toho dňa sa so psíka a dievčatka stali nerozluční priatelia. Dokonca i jej rodičia psíka s láskou prijali. No len malé dievčatko počulo psíka rozprávať. Nik iný. A akú čarovnú moc mal psík okrem toho, že vedel rozprávať? Psíček totiž nestarol. Ľudia sa pýtali dievčatka a potom už dospelej ženy, ako je to možné, no dievča stále tvrdilo, že je to už nový psík. A tak psík robí radosť dievčatku dodnes. Dievčatko nielenže objavilo skutočného priateľa, ale našlo tým i seba. Splnilo sa mu to, po čom najviac túžilo,“ dokončila svoj príbeh babička.
Keď sa pozrela na vnúčence, jej malá vnučka Maruška pod dekou spinkala a Jakubko hľadel na babičku. Z očí mu sršala číra detská zvedavosť. „Babi?“ spýtal sa Jakubko, „to dievčatko, to malé blonďavé dievčatko si ty, však? A ten huňatý čarovný psík, ktorý nikdy nestarne, je tvoj psík, psík Bodrík však?“ spýtal sa Jakubko zvedavo svojej babičky.
Babička sa len usmiala, zodvihla svojho psíka Bodríka zo zeme a pohladila ho po huňatej hnedej srsti: „Nepoviem ti, či je to tak, alebo nie. To raz zistíš sám, vnúčik môj zvedavý. Len mi sľúb, že sa o Bodríka raz postaráš, už som stará, vieš,“ povedala babička a do tváre jej padali šedivé kučery. Chlapček prikývol, viac sa nevypytoval a objal svoju starú mamu. Babička nikdy nepovedala vnúčikovi, či je to pravda, no Jakubko vedel, že to malé dievčatko je babička a jej čarovný psík je Bodrík. A taktiež vedel, že o psíka sa kvôli babičke určite postará.
Za každým príbehom sa skrývajú kúzla a je len na nás, či im uveríme.
