Babka Maruška je najlepšia babka na celom svete. Vždy nosí krásne farebné moderné sukne, vlasy má hodvábne strieborné a vyčesané, ale najčarovnejší je na nej jej milý úsmev. Nikdy jej na tvári nechýba. A aj keď je o dosť staršia ako všetci ostatní, je s ňou nesmierna sranda.
Občas babka Maruška jazdí na víkend k Rastíkovi. To je jej vnuk. Neposedný ryšavý chlapec so šibalskými očami. Zakaždým vymyslí nejakú nezbednosť. Babka Maruška ho má veľmi rada a v jeho nápadoch ho niekedy podporuje.
Tento víkend zase išla babka Maruška k Rastíkovi, aby ho postrážila. Jeho rodičia odišli na služobnú cestu. Bolo vtedy pekné počasie, a tak spolu babka a Rastík išli na prechádzku, potom si sadli do cukrárne a celú cestu sa rozprávali. Stále mali o čom. Bol to veľmi príjemný a pekný deň. Neskoro popoludní si Rastík uvedomil, že sa mu po mamičke vôbec necnelo.
Chcel jej ale porozprávať, čo celý deň s babkou robili. Obrátil sa na babku: „Babi, zavoláme mamičke?“ „Áno, to môžeme, Rastík,“ odpovedala babka. Otvorila okno a volala: „Mamička, haló!“
„Čo to robíš, babi?“ pýtal sa udivene Rastík. „No predsa volám mamičke, ako si chcel,“ odpovedala babka Maruška. To už Rastík nevydržal a začal sa smiať, až sa za brucho chytal.
„Babi, ja som ale myslel cez mobil, nie z okna,“ hovorí chlapček. „Ale to ja viem, len som si chcela urobiť srandu,“ povedala vľúdne babka a dala vnúčikovi mobil do ruky. Rastík mamičke všetko porozprával a potom, keď s ňou dohovoril, chcel ešte babke ukázať niečo na telefóne. Tieto novoty babka Maruška ešte nepoznala. Videá, ktoré jej chlapec ukazoval, ju zaujali.
Než išiel Rostík spať, babka mu dala radu: „Vieš, Rastík, ten internet nie je zlý. Môžeš tam nájsť zaujímavé veci, ale prosím ťa, dávaj pozor, na čo sa pozeráš. Nie vždy je všetko tak fajn, ako to vyzerá. A nie je vždy všetko pravda.“
Na druhý deň mali pred sebou babka aj Rostík ešte celé voľné dopoludnie, než prídu rodičia. A pretože bolo pekne, išli spolu zase von. Rozprávali sa a pozorovali veveričky, ktoré okolo nich skákali po stromoch. Nečakane sa Rastík rozbehol, vyliezol na strom a zavolal: „Ja tiež skočím na druhú vetvu! Ako veveričky!“ A už sa chcel odraziť, keď vtom naňho vystrašená babka zavolala, nech to nerobí, že si môže niečo zlomiť.
Rastík našťastie poslúchol a keď zliezol zo stromu, smutne povedal: „Na internete ukazovali, že to urobiť môžem a že to už niekto dokázal, skočiť vo vzduchu ďaleko. A tak som chcel tiež.“ „Ty môj chlapec jeden, vieš, ako som sa o teba bála? Nikdy nezabudni na to, že nie všetko, čo si prečítaš alebo vidíš na internete, je dobrý nápad. Mohol si si ublížiť. Trebárs niečo zlomiť. Internet je ako oheň. Dobrý sluha, ale zlý pán.“
Rastík bol rád, že ho babka zastavila. Predstava, že by bol mal nohu alebo ruku v sadre, sa mu veľmi nepáčila. Zase sa utvrdil v tom, že aj keď je babka o dosť staršia ako on, je fajn a niekedy má lepšie nápady ako internet.
