Pani učiteľka dala v pondelok tretiakom naučiť sa básničku. Mali na to celý týždeň. Básnička nebola dlhá a bola veľmi pekná a predsa s ňou Elenka mala problém.
Začala sa ju učiť totiž neskoro. V pondelok mala Elenka plávanie a keď prišla domov, bola príliš unavená. V utorok mala zase veľa iných úloh a potom sa jej nechcelo učiť sa ju. V stredu bola u babky. Vo štvrtok išli s deťmi púšťať šarkanov a v piatok prišiel ocko zo služobnej cesty, a tak na učenie nebolo ani pomyslenie. V sobotu sa robilo veľké upratovanie a hups… Zrazu bola nedeľa!
A v nedeľu sa Elenka spamätala! Básnička! Ako sa ju len naučí za jeden deň? Elenka začala byť nervózna. Na nič iné nemyslela, len na to, ako sa bude zajtra v škole pred tabuľou hanbiť. Ako ju pani učiteľka vyhreší a deti sa jej budú smiať.
Radšej o tom mame ani nepovedala. Tá by sa zase nahnevala. A tak sa básničku Elenka učila sama. A učila sa ju potajme vo svojej izbičke a dokonca aj v noci pod perinou, pričom si svietila lampičkou. No bola už unavená a nervózna, a preto jej to vôbec nešlo.
Nakoniec zaspala s knižkou v rukách a zobudila sa až ráno. Elenka si musela priznať neúspech. Išla za pani učiteľkou a prosila ju, aby skúšanie odložila. A keďže bola pani učiteľka dobrá, dala Elenke príležitosť básničku sa doučiť. V stredu sa už Elenka smelo postavila pred tabuľu a hrdo odrecitovala:
„Spadla hruška zelená, rozbila si kolená, teraz plače na zemi – dobré lieky dajte mi.Ty si hruška nezbedník, nepomôže ti už nik, veď si dobre vedela, že si ešte nezrelá.”
Elenka dostala z básničky jednotku. No pochopila, že veci, ktoré môže urobiť dnes, netreba odkladať na zajtra. A dala si na to pozor najmä pri robení domácich úloh.
