Milé detičky, určite si spomínate na príbeh o krásnej dievčine Hanke, ktorá žila so svojou starou mamou v chalúpke. Hanka so starkou boli známe po celom šírom okolí svojím pekárskym umením. Keďže jej stará mama už nevládala, chodila Hanka sama každý deň na dedinský trh, kde predávala ich koláčiky či chlebík.
Jedného dňa tam Hanka natrafila na mládenca, ktorý si prišiel kúpiť koláč. Keď mu ho predala, nedal jej len mince, ale i ružu. Tá bola ale krásna. Hanka nevedela na mládenca prestať myslieť. Keď sa vracala späť domov, dedinou znel oznam, že na ďalší deň sa na zámku koná veľký bál, kde si mladý princ Filip nájde svoju nevestu. Hanka však nemala peňazí nazvyš na krásne nové šaty, i keď snívala o tom, že by na bál išla. Keď prišla domov z trhu, smutne išla rovno do perín. Jej stará mama však povedala niečo čarovné pri pohľade na krásnu ružu: „… keby tak mala čarovnú moc a vyčarovala ti tie najkrajšie šaty!“ A ako to dopadlo? Dostala sa krásna Hanka na bál? Našla Hanka pravú lásku, po ktorej tak túžila?
Na druhý deň Hanku zobudila sladká vôňa napečených buchiet. Keďže bola dnes nedeľa, na trh nešla. Vstala, obliekla si zásteru, umyla sa a vydala sa za babičkou do kuchyne. Bola smutná. Dnes je bál a ona nemá šaty.
Keď Hanka vošla do kuchyne neverila vlastným očiam. Na stole neležala červená ruža od tajomného mládenca, ale nádherné trblietavé modré šaty a črievičky. „Tttto… je odkiaľ?“ spýtala sa prekvapene Hanka so slzami v očiach. Bola dojatá. Nerozumela, čo sa deje a aké čary jej stará mama použila, aby premenila ružu na krásne šaty. „To nie ja, to tá tvoja červená ruža! Tá sa premenila na krásne šaty! S troškou môjho stareckého šťastia. Môžeš ísť na bál Hanka!“ povedala od radosti starká a objala svoju vnučku. Šaty boli nádherné.
Celý deň Hanka strávila pečením a upratovaním chalúpky. Bál čo chvíľu začne. Hanka sa umyla, obliekla si svoje krásne šaty a obula si črievičky. „Si krásna Hanka!! Hlavne buď sama sebou, buď dobrá a milá ako vždy a nezabudni sa usmievať!“ povedala jej stará mama a do vlasov jej vložila natrhané kvietky. Hanka starkú objala, poďakovala jej a keď slnko pomaly zapadalo, vydala sa na zámok.
Vyparádené slečny z celého kraja zaplnili cesty kočmi. Len Hanka išla pešo. A nevadilo jej to. Po ceste ju sprevádzali veselí kamaráti vrabčekovia, ktorý jej štebotali krásne pesničky. Keď pred sebou uvidela brány zámku, znervóznela. Čo keď s ňou princ nebude chcieť tancovať? Čo keď ju budú ľudia súdiť? Veď je len obyčajná pekárka.
Hanka nabrala odvahu a prešla veľkou bránou rovno do sály. Veľkú sálu zdobili farebné kvietky a zlaté či diamantové lustre. Hala sa pomaly zapĺňala a nasledoval princov tanec. Hudba začala hrať a princ si musel zatancovať s každou slobodnou slečnou, ktorá prišla. Na záver bálu si princ Filip musí vybrať jednu, s ktorou si zatancuje posledný tanec. A tá sa stane jeho ženou.
Princ Filip tancoval a tancoval, kým nepodišiel ku krásnej Hanke, ktorá sama stála v kúte. Bola nádherná a nejedna mladá slečna na ňu zazerala s údivom. „Smiem prosiť?“ oslovil ju princ. Hanka nervózne prikývla. Ten princ jej bol odniekiaľ povedomý. Kde ho len videla?
„Máš krásne šaty!“ pochválil ju princ, keď začali tancovať. „Tie sú čarovné, ja totiž nie som princezná ani bohatá vznešená pani,“ odpovedala mu Hanka zahanbene. „To nevadí, peniaze predsa nerobia človeka, hlavné je, aké máš srdce!“ povedal milo princ Filip a usmial sa na Hanku. Celý čas sa rozprávali. Noc sa pomaly, ale isto blížila ku koncu a keď práve Hanka s princom netancovala, obdivovala krásne nádvorie na zámku. Toľko krásnych ruží. Prechádzala sa za mesačného svitu.
Blížil sa koniec bálu a mladý princ si mal vybrať dievčinu, s ktorou bude tancovať a ktorá bude jeho nevestou. „Budem svoj posledný tanec tancovať s dievčinou v modrých čarovných šatách!“ usmial sa princ a keď Hanku nikde nevidel, opäť to zopakoval. „Princ ťa volá, poď!“ začvirikal Hanke malý vrabček, ktorý jej spolu s mesiačikom robil spoločnosť na kráľovskom nádvorí. Hanka rýchlo ako len vládala v krásnych črievičkách utekala do sály, kde sa konal bál. Podišla k princovi, ktorý jej podával ruku. Všetky ostatné dievčatá na Hanku závistlivo pozerali. „Je to len obyčajná pekárka, nič nemá!“ nahnevane skríkli. Princ Filip sa však nedal, mal dobré srdce. chytil Hanku do náručia a odvetil: „Ja viem, stretol som ju na trhu, kde som jej dal krásnu ružu. Vedel som, že ona bude tá pravá!“ povedal a začal s Hankou tancovať.
Tak odtiaľ ho Hanka pozná! To on, on je ten tajomný mládenec na ktorého nevie prestať myslieť. Hanka a princ Filip tancovali a tancovali, aj keď už bál dávno skončil. A tancovali spolu až do konca života, pretože princ Filip a Hanka mali veľkú svadbu. So starou mamou a princovým otcom žili spolu šťastne ako v rozprávke. Je dôležité veriť – nikdy nevieme kedy natrafíme na kúzlo života.
Nádherná rozprávka ❤️