September, október a november sú mesiace, keď je jeseň v plnom prúde. Listy sa sfarbujú a opadávajú, vietor nám dvíha čiapky a častejšie prší. Na zemi sa tiež objavuje veľa gaštanov. Veľa detí ich zbiera a nosí si ich domov. Také gaštany sú najlepšie na výrobu rôznych postavičiek a zvieratiek. Ale počul si už o čarovných gaštanoch?
V jedno krásne jesenné popoludnie začala zbierať takéto gaštany aj Valentína. Roztomilé malé dievčatko, ktoré rado niečo tvorilo. Prechádzala sa s mamou po parku a každú chvíľu sa zohla pre ďalší gaštan. Keď už ich mala plné vrecká, bola spokojná. Nemohla sa dočkať, až z nich niečo vyrobí. Doma hneď rozložila všetky gaštany na stôl, nalámala si špajdle a začala vyrábať.
Po chvíli mala z gaštanov celú zoologickú záhradu. Telá zvieratiek boli krásne hnedé a bacuľaté a ich nohy, rohy a chvosty boli zo špajdlí. Valentína bola veľmi šťastná, keď videla, ako sa jej zvieratká podarili. Hrala sa s nimi celé popoludnie.
Večer, keď už išla spať a v jej izbe bolo ticho a tma, niečo počula. Už už zatvárala oči, keď v tom počula hlások, ktorý hovoril: „To sme sa ale Valentínke podarili, však? Také krásne srnky. Tie pekné štíhle nohy a pekné oblé telo. A ty, žirafa! Taký krásny dlhý krk. Valentínka si dala záležať.“
Valentínka si pretierala oči a vôbec neverila vlastným ušiam a očiam. Videla, ako sa gaštanové zvieratká medzi sebou rozprávajú. Ukazovali sa a prezerali sa navzájom. Cupitali medzi sebou a neustále sa zhovárali. Valentínka ticho ležala vo svojej postieľke a očkom ich pozorovala. Ticho sa chichotala pod prikrývkou. Zvieratká boli také zábavné. Stále sa len chválili, aké sú pekné, a rozprávali sa spolu. Za chvíľu bolo už príliš veľa hodín. Zvieratká sa uvelebili na svojich miestach a tvrdo zaspali. A Valentínka tiež.
Ráno, keď otvorila oči, hneď sa išla pozrieť na svoje výrobky. Stáli alebo ležali nehybne na svojich miestach. Valentínka si ich poprezerala, ale nič zaujímavé si nevšimla. „Žeby to bol len sen?“ uvažovala nahlas. „Asi áno. Len pekný sen.“ Usmiala sa a naposledy sa pozrela na zvieratká. V tej chvíli na ňu jedna srnka žmurkla. Valentínka sa rozosmiala.
Teraz musela ísť do školy, ale nevedela sa dočkať, kedy sa vráti domov a bude sa hrať so svojimi zvieratkami. A hlavne už nikdy nezabudla, že vyrobiť niečo a hrať sa s obyčajnými vecami môže byť neobyčajné a čarovné.
