Časovrat

Zuzka si vykračovala nahnevaná po ceste zo školy. Test z matematiky pokazila! Určite schytá guľu a dostane zaracha. Kopala do všetkého, čo jej prišlo do cesty a kopla aj do niečoho mosadzného na zemi. Čo je to? Hodinky? Na prvý pohľad to naozaj vyzeralo ako hodinky. Také tie starodávne na retiazke. Ciferník tam bol však nejaký iný. Skúsila natiahnuť. Zrazu sa okolo nej všetko začalo rýchlo meniť. Čo to je? V jednej chvíli bolo poludnie a zrazu bola noc. Posunulo ju to späť o niekoľko hodín.

Test z matiky teda ešte nepísala! Žeby sa vrátila do školy a skúsila si ho napísať ešte raz? Otázky už predsa len pozná a vie aj to, kde urobila chybu. Napíše ten test ešte raz, dostane jednotku a nebude mať zaracha. A ak sa to vydarí, bude to takto robiť stále. To budú ale známky! Samé jednotky! Všetci sa budú čudovať, ako veľmi sa v učení polepšila. A ona nič neprezradí! Ešte šťastie, že do tých hodín kopla! Keby ich nenašla, to by bolo!

A tak Zuzka urobila, ako si pomyslela. Znova sa vrátila do školy a znova napísala test. Pani učiteľka sa pri nej zastavila a uznanlivo pokývala hlavou. Všetko dobre. Zuzka sa tešila, lenže radosť jej netrvala večne. Pri východe zo školy ju už čakal sluha z Ríše rozprávok, ktorý zaznamenal použitie čarovnej veci. Dobehol ku škole a chcel Zuzke časovrat vziať. Doslova jej ho musel vytrhnúť z ruky, lebo mu ho dať nechcela. Takáto vec sa predsa nevracia. Závisí na nej celé jej budúce vysvedčenie. Sluha bol však šikovnejší a aj silnejší. Časovrat zobral a vrátil ho kráľovi z Ríše rozprávok. A Zuzka?

Zuzka na druhý deň prišla do školy bez časovratu. Pani učiteľka jej ukázala bezchybne napísanú písomku a povedala jej, že ju prihlásila na matematickú olympiádu. Vraj keď vie tak dobre rátať, určite ju vyhrá. A Zuzku skoro porazilo od zlosti. Vedela totiž, že bez časovratu skončí zo všetkých najhoršie.