Už je to dávno, keď žila jedna krajčírka, ktorá bola s ihlou a niťou zručná ako žiadna druhá. Dokonca sa vychvaľovala, že by v krajčírskych zručnostiach porazila aj samotného čerta.
Lenže práve na takéto reči čerti dobre počujú. Šponujú tie svoje ufúľané, chlpaté ušiská v pekle celé dni i noci, a keď sa niekto čertom zaklína, presne vedia, kam si ísť na toho nešťastníka počíhať. A tak sa jeden vybral z pekelných hlbín na povrch, aby s prostorekou krajčírkou zmeral sily.
Prihnal sa k nej a už chcel dohovárať pravidlá pretekania. Krajčírka sa však z celej čertoviny snažila vyvliecť: „Pán pekelník, to neviem, čo vám kto povedal, ale ja o žiadne preteky v šití nestojím.“
„Moc dobre sme ťa v pekle počuli. Chcela si s čertom v šití pretekať, tak teraz sa predveď. Ak prehráš, odnesiem si ťa do pekla,“ nenechalo sa odbiť čertisko.
Nezostalo teda než sa do toho pustiť. Pravidlá boli stanovené rýchlo. Kto skôr ušije košeľu, ten vyhral.
Kým sa meralo a strihalo, čert v ničom za krajčírkou nezaostával. Keď však došlo na ihlu a niť, prišiel poriadny zádrhel. Teda nie pre krajčírku, tá prevliekla niť okom ihly skôr, než by si povedal švec, kus nite si odstrihla, a na konci urobila uzlík. Však to pre ňu bol každodenný chlieb. A pustila sa skúsene do šitia.
Keď sa konečne aj čertovi podarilo prevliecť niť tým miniatúrnym očkom, rozhodol sa ušetriť čas pri ďalšom navliekaní nite a rovno navliekol celú cievku. Lenže tým si tak akurát nabehol. Pri každom stehu musel trikrát obehnúť chalupu. A to si najprv zabudol urobiť uzlík, takže najskôr behal okolo chalupy úplne zbytočne bez toho, aby sa mu podaril jediný steh. Nakoniec bol sám celý zamotaný do nite aj s chalupou.
A krajčírka už mala košeľu hotovú! Vydýchla si, že vyhrala, a predsavzala si, že už sa nikdy tak pyšne chvastať nebude. Potom si išla pozrieť výtvor svojho soka. A zrazu uvidela, aké motovidlo čert je – neušil vôbec nič!
Čert sa začervenal a prepadol sa hanbou späť do pekla. A že si od vtedy dával veľký pozor, aby sa už do žiadneho súťaženia s nejakou tou krajčírkou nepustil. Jeho nešikovnosť však zostala dlho v pamäti ľudí v dedine. Akonáhle niekomu nešla práca od ruky, hneď ho so smiechom pripodobňovali k čertovi, čo musel trikrát obehnúť chalupu, a napriek tomu neurobil ani steh.