Na sviatok svätého Mikuláša bývajú väčšinou všetci veselí. Dokonca i dospelí sa tešia z tohto pekného sviatku. A tak tomu bolo aj tento rok. Len jeden jediný človiečik nebol šťastný. Ba pardon, nebol to ani človek. Bol to čert! Áno, presne tak.
Čertík Bertík nebol spokojný. Jedoval sa totižto, že je čert, že sa ho všetci boja, všetci pred ním utekajú. Chcel byť ako anjel. Každý rok, keď chodili Bertík s Mikulášom a s anjelom rozdávať darčeky, všetci obdivovali len anjela. To isto preto, lebo bol biely! Tak nádherne biely! A preto, že nemal rohy a chvost!
„Keby som bol biely aj ja, nikto by sa ma nebál a mal by som veľa kamarátov. Lenže ako to spraviť?!” Ako tak rozmýšľal, prešla okolo neho skupina ďalších anjelov s koláčmi v rukách. A čertík prišiel na to, ako sa zamaskuje. Vyváľa sa v múke a bude biely ako anjel! A tak aj urobil. K tomu si ešte nasadil na hlavu čiapku, ktorá schovala jeho rohy a obliekol si dlhý sveter, ktorý zakryl chvost.
Myslel si, že vyzerá pekne, skoro ako anjel, lenže všetci sa mu smiali! Celé nebíčko! Ba dokonca aj Mikuláš. „Milý môj čertík, takto ťa nemôžem vziať so sebou. Nikto sa ťa nielenže nebude báť, ale všetci sa ti budú smiať! Ako chceš potom postrašiť zlé deti?“
No Bertík bol neoblomný, a tak ho Mikuláš zobral so sebou. No po pár domoch, ktoré prešli, to Bertík vzdal. Naozaj sa mu všetci smiali! A byť na smiech, to je horšie, ako keď sa ho boja.
Zronený Bertík si vyzliekol maškarádu, oprášil sa od múky a zase bol čertom tak, ako sa patrí. Veď verte či nie, aj čerti majú dôležité poslanie. Bez nich by boli zlé deti ešte horšie.
