Milá Zuzka,
nevieš si predstaviť, ako ma potešilo, že som v novinách našla tvoju adresu! Určite sa teraz sama seba pýtaš, ako je to možné, že ja, slon, som čítala noviny. A tak isto sa sama seba pýtaš, ako je možné, že Ti teraz píšem list.
Musím Ti to teda všetko vysvetliť. Ale začnem pekne poporiadku. Opíšem Ti všetko, čo sa stalo odvtedy, ako si ma prišla poslednýkrát navštíviť a ako si ma prehovárala, aby som zostala v zoo!
Tak som Ťa teda neposlúchla. Hoci som dlho rozmýšľala a váhala, rozhodla som sa. Výbehy v zoo už boli pre mňa také malé! Chcela som žiť doma v Afrike. Bez príkazov a zákazov, bez otravných ľudí, ktorí na mňa stále zízali a bez tých všetkých plotov a obmedzení.
V tú noc som si chobotom otvorila výbeh tak ako inokedy a prešla zadným dvorom. Na plot som musela použiť silu, hoci som nechcela. Preto o mne teraz píšu, že som nebezpečná, čo ma veľmi mrzí. A potom som už len išla. Vedela som, že pohybovať sa po uliciach mesta nebude príliš rozumné, a tak som šla lesom. Poviem Ti, tieto vaše lesy, nič moc. Tie zvieratá, čo som tam postretala, neboli vôbec také priateľské ako zvieratá v zoo.
Normálne som mala pred nimi aj strach. Nevedela som však, kam mám ísť, a tak som sa len túlala. Začala som premýšľať nad, tým, že som predsa len urobila zle. A to najmä vtedy, keď som zbadala, že svitá. Les končil a vedela som, že ľudia, ktorých by som stretla, by nemuseli byť príliš priateľskí.
Neďaleko som zbadala drevenú šopu. Bola dostatočne veľká, a preto som sa rozhodla, že sa v nej skryjem. Ľahla som si tam a zaspala. Zobudil ma starček, ktorý mal neďaleko polia a pracoval tam. Porozprávala som mu svoj príbeh a on sa o mňa postaral. Občas prišiel aj s novinami a čítali mi z nich, aby som sa tam zavretá nenudila. A tak som sa dostala k tvojmu inzerátu.
Nadiktovala som starčekovi list a on ho odošle a ja už pôjdem ďalej. Práce na poliach skončili a ľudí tam býva menej. Preto budem pokračovať a dúfam, že sa čoskoro dostanem k letisku a potom konečne domov. Ak bude príležitosť, určite sa ozvem!
Drž mi palce.
S láskou Ema
Ďakujem za túto rozprávku,Helenka