A tak sa Bobby dostal na pirátsku loď. Pamätáte si na Bobbyho, že? To bol ten malý, milý psíček, ktorého pirát Jednonôžka vyhral v kartách pred tým, ako mal ísť na cestu okolo sveta. Jednonôžka ale Bobbyho zobrať nechcel, a tak musel psíček sám zabojovať o to, aby mohol nastúpiť na palubu. A ako to s ním bolo ďalej? Počúvajte!
Bobby správne tušil, že pirát Jednonôžka nebude príliš nadšený jeho prítomnosťou. A tak sa rozhodol, že s odhalením svojej prítomnosť na lodi počká dovtedy, kým nebudú uprostred oceána. Potom ho už Jednonôžka nebude môcť len tak ľahko poslať malého neposlušníka naspäť na pevninu. Bobby sa schoval do podpalubia, kde boli schované zásoby.
Učupil sa do kúta pod veľké vrecia s múkou a čakal. Nastal ruch. Loď vyplávala. Piráti chodili hore- dole, prekladali veci, spievali si a hlasno nadávali. A Bobby len čakal. Bál sa čo i len hlesnúť. Napriek tomu, že bol hladný i smädný tichučko sedel za vrecami. Teda až dovtedy kým,…. Hapčí! Hapčí! Hapčí! Bobby začal kýchať! Asi bol alergický na prach a toho bolo v zaprášenom kúte veru dosť! A tak kýchal a hoci sa to snažil skryť, nedarilo sa.
Piráti sa začali obzerať? Kto to kýcha? Ty ? Ty? Alebo ty? Keď piráti nevedeli odhaliť, kto to môže byť, preľakli sa! To je isto strašidlo! A šup rýchlo z podpalubia dole! A ani za nič na svete sa tam nechceli vrátiť! Oni tam so strašidlom jednoducho nebudú! Rozbehli sa za Pirátom Jednonôžkom a všetko mu porozprávali. Pirát Jednonôžka len pokrútil hlavou. Strašidlo na jeho lodi? Ako si strašidlo dovolilo prísť na jeho loď a desiť jeho posádku bez jeho dovolenia?! No nech len počká.
Sám a odvážne zišiel do podpalubia. Posvietil si baterkou na všetky tmavé kúry, nazrel do všetkých vriec až zrazu… Žiaden duch! Šteniatko! Ležalo tam skrútené, celé zaprášené a špinavé a vyvaľovalo na neho okále! Pirátovi sa ho uľútostilo! Aké len bolo zlatučké a bezbranné! Zobral si ho do náručia a poláskal. Potom ho umyl a nakŕmil a predstavil svojej posádke. Toto je Bobby a je to prvý pes – pirát na našej lodi!
