Adventná rozprávka 24. z 24
Konečne zazvonil zvonček. Anjelka a škriatok sa plní radosti a očakávania ponáhľali k stromčeku. Jeho svetlá svietili do tmy obývačky a vrhali tiene na úhľadne zabalené škatule a balíčky poukladané na podlahe.
„Ďakujeme, Ježiško,“ zašepkala Anjelka a pustila sa do hľadania darčekov so svojím menom.
Škriatok všetko sledoval.
„Tento je pre teba.“ podala mu Anjelka balíček.
„Jéj, ďakujem, Ježiško,“ radoval sa škriatok a roztrhal baliaci papier na kúsky.
Vo vnútri naňho čakala krásna obrázková kniha s príbehom o Ježiškovi a Vianociach.
„Budem ju čítať každý deň,“ sľúbil škriatok a objal knihu. „Vianoce sú skvelé!“
„Čo sa ti na nich páči najviac?“ Spýtala sa Anjelka.
Škriatok dlho premýšľal, ťahal sa pritom za bradu a napokon pokrútil hlavou.
„Je to všetko krásne. Iné, čarovné a voňavé. Ale najkrajšie je, že ľudia sú k sebe milí. Alebo sa aspoň snažia byť milší ako zvyčajne. A že sú spolu a majú sa radi. Presne ako my,“ kukol škriatok na Anjelku. „Škoda, že končia.“
„Nie, dneškom ešte nekončia. Zajtra je Prvý sviatok Vianočný, vlastne Vianoce sa tak trochu začínajú tým, že sa Ježiško narodí o polnoci. Zajtra ideme navštíviť babičku a dedka. Vianoce sa končia až príchodom troch kráľov.“
„A kedy prídu?“
„Šiesteho januára. Dovtedy sa môžeme tešiť zo stromčeka, darčekov, sladkostí, rozprávok a našich blízkych, ako si povedal.“
