Tak už je to tu. Čas prázdnin prišiel. Čo robíte cez prázdniny vy? Idete na výlet? Chodíte k starým rodičom? Alebo idete do tábora? Veru tak, tábor je veľmi pekným miestom na trávenie prázdnin. Existuje však jeden tábor, do ktorého by ste sa určite dostať nechceli. Je to tábor pre neposlušné deti. Do tohto tábora chodia deti, ktoré robia nejaké lotroviny. Rodičia dúfajú, že sa tam napravia, no podarí sa im to? Čítajte!
Miško bol pekný chlapec. Naozaj veľmi pekný. Mal veľké modré očká a blond vlásky. Bol však pekný len dovtedy, kým neotvoril ústa! To vám potom bolo! Tí, ktorí ho nepoznali, otvárali oči od prekvapenia. Miško bol taký drzý! Nič, čo sa stalo, nemohol nechať bez svojho komentára. A tie jeho komentáre boli naozaj veľmi nepekné. Nielenže sa na tak malého chlapca nehodili, ale dokonca aj ubližovali ostatným naokolo.
Joj, či si ty ale tučný, len sa na seba pozri, aké máš veľké brucho, jak to naše prasa u deda Jozefa! Joj, ty si ale hlúpa, toto by vedel vyrátať aj môj trojročný brat! Joj, ty sa korčuľuješ ako moja babka, aj tá by ťa celkom isto predbehla.
Miško si jednoducho nedal pozor na slová. Hovoril ľuďom naokolo nepekné veci a tí sa potom trápili. A všetko to vyvrcholilo deň pred koncom školského roka, keď prišla pani učiteľka s novým účesom. Miško to ako vždy zase nepríjemne okomentoval. Hlavu má ako tekvica, len sa na ňu pozrite. Teraz vyzerá ako naša suseda, čo už má osemdesiat rokov! Pani učiteľka to počula a bol oheň na streche. Najskôr vybehla z triedy a veľmi sa rozplakala. Potom sa vrátila a strašne na Miška nakričala. A potom si zavolala jeho rodičov. A to bol koniec Miškových snov o pekných prázdninách. Miško musel ísť do tábora pre neposlušné deti.
V tábore však našiel ešte väčšieho drzáňa ako je on sám. Zo začiatku sa Miško snažil brániť, no drzáň sa nedal. Nech Miško urobil čokoľvek, vždy si vypočul nepríjemnú poznámku. Miško by mu dal aj po ušiach, ale nemohol, lebo drzáň bol o dvadsať centimetrov vyšší a s tým sa nedalo nič robiť. Chudák Miško! V deň, keď mu drzáň povedal, že mu uši odstávajú po jeho mame, to už Miško nevydržal a rozplakal sa. Jeho môže urážať koľko chce, ale jeho mamu teda nie! Má krásne uši! Tie najkrajšie na svete! Stoj čo stoj chcel ísť z tábora preč! Volal domov rodičom, no tí váhali. Miško im musel sľúbiť, že už nikdy nebude k ostatným drzý, a že predtým, ako niečo povie, si dobre rozmyslí, či to niekoho neurazí.
A Miško slovo dodržal!
