Dvanásťhlavý drak

Žil raz jeden chudobný sedliak, ktorý mal kopu detí. Už nemal, koho by v dedine požiadal, aby sa stal krstným otcom jeho posledného, ​​čerstvo narodeného syna. I rozhodol sa, že sa posadí ku ceste a prvého, kto tadiaľto prejde, požiada, aby sa stal krstným otcom jeho synčeka.

Netrvalo dlho a uvidel prichádzať vetchého starca v šedom plášti. Sedliak ho pekne poprosil, či by šiel za krstného otca, a starec súhlasil. Ako dar ku krstu dal novonarodenému chlapcovi teliatko. To sa narodilo v ten istý deň ako chlapec a na čele malo zlatú hviezdu. 

Ako bežal čas, z teliatka sa stal statný býček a odrastený chlapec s ním každý deň chodil na pastvu. A tiež už dávno zistil, že to nie je len taký obyčajný býček… Vedel totiž hovoriť! Chlapca nechal vždy odpočívať, zatiaľ čo sám odbehol na nebeské pasienky, kde spásal hviezdičky. 

Takto spolu chlapec a býk trávili deň po dni, až kým chlapec nedovŕšil dvadsať rokov. V deň jeho dvadsiatych narodenín mu býk povedal: „Vysadni si na mňa a pôjdeme ku kráľovi. Od neho si vyžiadaj sedem stôp dlhý železný meč. Povedz mu, že sa chystáš vyslobodiť jeho dcéru z dračieho zajatia.“

Chlapec už za tie roky vedel, že keď mu býček poradí, dobre mu poradí. Bez otázok či odvrávania vyskočil býčkovi na chrbát, chytil sa ho za rohy a upaľovali ku kráľovi. Keď chlapec stál pred kráľom, zažiadal si presne podľa býčkových pokynov o sedem stôp dlhý železný meč. Kráľ príliš neveril, že by sa mu mohla dcéra ešte vrátiť, ale chlapec bol urastený a vyzeral odhodlane. Nechal mu teda u kráľovského kováča vyrobiť železný meč, celých sedem stôp dlhý.

Princeznú pred rokmi uniesol ďaleko od kráľovstva dvanásťhlavý drak a ešte nikomu sa nepodarilo k nej dostať. V ceste všetkým stálo obrovitánske pohorie, ktoré ešte nikdy nikto nezdolal. Za pohorím sa rozkladalo šíre more, ktoré nikto nepreplával. Za tým morom stál mohutný hrad a jeho hradby boli okolo obohnané plameňmi šľahajúcimi do výšky. Aj keby bol niekto schopný zdolať pohorie a more za ním, cez plamene by sa nedostal. A keby áno, i tak by ho zožral drak. Vyzeralo to úplne beznádejne.

Lenže tentoraz boli veci trochu iné, chlapec mal totiž svojho býčka. Vyskočil mu znova na chrbát a vyrazili smerom k horám. Keď stáli pred velikánskym pohorím, prepadli predsa len chlapca pochybnosti, ako by tie hory mohli prekročiť. Vtedy ho býček zosadil na zem, sám sa otočil smerom k horám a tryskom sa rozbehol proti nim. Svojimi obrovskými rohmi vysokánske hory odsunul z cesty. Chlapec opäť vyskočil býčkovi na chrbát a pokračovali ďalej, až došli k šíremu moru.

„Tak a čo teraz? More svojimi rohmi neodsunieš a inak sa cez neho nikdy nedostaneme,“ kabonil sa chlapec. Býček však došiel pokojne až k vode, sklonil hlavu a pil. Pil tak dlho, kým celé more nevypil. Zostala len zem s kalužinkami vody.

Chlapec s býčkom sa pustili ďalej a čoskoro došli až k hradu obohnanému plameňmi. Žiar bol spaľujúci, chlapec prosil býčka, aby zastavil. Ten však pádil ďalej, aj keď im obom už tiekol z toho sálajúceho žiaru pot po celom tele. Býček zastavil až tesne pri plameňoch a v tej chvíli na plamene vypľul celé more, ktoré nedlho predtým vypil. Všetky plamene tým zhasil, po uhasenom ohni stúpali k nebu obrovské oblaky dymu, až obloha úplne potemnela.

Zrazu sa z dymu vyrútil rozzúrený drak a namieril si to priamo na chlapca. Býček mu rýchlo poradil, nech použije svoj meč a zotne drakovi všetky hlavy naraz. Chlapec sa zaprel nohami do zeme, zovrel pevne meč oboma rukami, a keď sa drak priblížil takmer k nemu, máchol všetkou silou tak prudko, že všetkých dvanásť hláv sa z dračích krkov zosunulo k zemi. Chlapec potom utekal do hradu, kde v najvyššej veži bez okien objavil unesenú princeznú.

Chlapec s princeznou sa vrátili ku kráľovi na hrad. No a nemohlo to skončiť inak ako svadbou, veď chlapec princeznú zachránil z pazúrov draka. Nikoho iného by si ani vziať nechcela. A kúzelný býček? Teraz už chlapec jeho pomoc potrebovať nebude. Spolu s princeznou budú vládnuť kraju a vychovávať svoje deti. Býček sa s chlapcom rozlúčil a odbehol na nebeskú lúku. Tam sa bude spokojne pásť, kým zase nebude nejaký statočný chlapec potrebovať pomoc so záchranou princeznej.