Milé detičky určite si spomínate na psíka Hafíka, ktorý žil u Martinka doma. Boli to verní priatelia, ktorý spolu vymýšľali rôzne šibalstvá. Najviac sa však ľúbili hrať na superhrdinov. Hafík vždy Martinka čakal pri bráne, keď prišiel zo školy aby sa šli hrať či už na Supermana alebo Batmana. No jedného dňa tam Hafík nestál a Martinko sa veľmi bál. Všade ho hľadal či už doma, v garáži ale i na záhrade. No psík nebol nikde. Počas hľadania natrafil na pána pavúčika, pani veveričku i na pani včielku.
Všetky zvieratká mu poradili, kde psíka videli naposledy. Zhodli sa na tom, že psík utekal von zo záhrady. Martinko preto poďakoval zvieratkám za ich rady a vybral sa hľadať psíka von na ulicu, kde už hľadali aj jeho rodičia.
Vyšiel von pred dom, a poobzeral sa po okolí. No psíka nevidel..no jeho oči padli na niečo sivé. Natrafil na malú sivú mačku.
„Ahoj nevidela si takého hnedého malého psíka? Je huňatý a volá sa Hafík, a že vraj utekal preč..“ spýtal sa chlapček pouličnej sivej mačky. Tá sa na neho potmehúcky pozrela, oblízala si labku a zamňaukala: „Psíka..tých nemám rada,“ povedala, „ale áno bol tu jeden..,a utekal za nejakým dievčaťom!“ povedala nakoniec a odišla preč.
Chlapček sa jej poďakoval a hľadal ďalej. Prešiel zopár metrov, keď v tom začul štekot. A nie hocijaký štekot! To bol predsa Hafík! To on štekal! Chlapček nasledoval zvuk a utekal čo mu len nohy stačili. V tom uvidel jeho susedku, dievčatko menom Zorka, ktorá sa práve hrala s Hafíkom.
„Hafík, čo tu robíš?“ povedal vyplašene Martinko a začal objímať svojho psíka. Hafík sa mu samozrejme tešil tiež a celého ho vyoblizoval.
„Tvoj psík ma zachránil! Je to hrdina““ povedalo mu dievčatko. Martinko sa neveriacky pozrel na svojho psa a potom na Zorku. Jeho pes a hrdina?
„Hrala som sa na ulici, kreslila som si kriedou po chodníku, keď v tom sa vyrútil veľký pouličný pes. Veľmi som sa bála a kričala o pomoc. A práve Hafík ma zachránil! Pribehol a svojím štekotom psa odohnal! A teraz tu na mňa dáva pozor ako si kreslím na chodníku!“ dopovedalo príbeh dievčatko. Martinko bol na svojho psíka pyšný. Chvíľku sa ešte hrali a potom sa detičky pobrali domov. Rodičia a aj Martinko sa tešili, že je ich psík konečne doma s nimi.
Psík Hafík síce vedel, že mal čakať Martinka, no keďže je superhrdina musel dievčatku pomôcť! Teda aspoň si myslel, že je superhrdina.. i keď vlastne aj jedným bol. Pomohol predsa dievčatku a nie len to. S Martinka a Zorky sa stali kamoši a všetci traja sa hrali spolu na superhrdinov. Martinko vedel, že by sa Hafík nakoniec k nemu vrátil, no bol rád, že ho našiel.. je to predsa odvážny hrdina!
