Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden kráľ, ktorý sa volal Jonatán. Ten kráľ veľmi rád cestoval po svete a nosil odtiaľ všelijaké čudesné veci.
Vystavoval si ich na hrade a jeho poddaní sa na ne chodili pozerať a obdivovať ich. Kráľ si myslel, že má peknú zbierku, až jedného dňa začul, ako jeden z návštevníkov, ktorý prišiel do hradu, šomre: „Takéto zbytočnosti sem kráľ nosí! Načo mi je spievajúca skrinka, soľný meč či kniha z listov javora. Keby kráľ priniesol do kráľovstva niečo, čo by využili všetci ľudia!“
Kráľ chcel najskôr žobráka chytiť vojakmi a dať zatknúť za drzosť, no neskôr si uvedomil, že má pravdu. Veci, ktoré prináša zo zahraničia, sú len veci. Môžu sa vystavovať, no žiaden úžitok z nich nie je. Preto ešte v ten deň ohlásil svojim sluhom, že sa vydáva na cestu. Chystal sa ísť zase do sveta, aby prišiel domov s niečím, čo bude osožné všetkým ľuďom v kráľovstve.
A tak kráľ so svojou družinou blúdil po krajinách, až raz prišiel do jedného kráľovstva. Bol unavený a tak zoskočil z koňa a sadol si vedľa dievčatka, ktoré sedelo pod stromom a niečo jedlo. Bolo to okrúhle, pekne červené. „Dievčatko moje, no že mi povedz, čo je to!“ Dievčatko sa zasmialo. Neverilo, že kráľ nepozná jablko! Hneď mu jedno odtrhlo zo stromu a dalo okoštovať. Kráľovi veľmi chutilo, bolo sladké, šťavnaté a veľmi svieže. „A je vraj plné vitamínov. Vďaka nemu som zdravá a silná. Aspoň tak hovorí mama!“
Kráľ Jonatán neváhal a odcválal na zámok, kde sa dal ohlásiť u kráľa. „Máte v svojej zemi poklad, kráľ! A ja vás prosím, rozdeľte sa s ním. Chcem aby aj moji ľudia boli zdraví a silní a mali kopu vitamínov.“ Kráľ najskôr nechápal, o akom poklade to kráľ Jonatán hovorí, neskôr, keď pochopil, tak sa zasmial. Pre každého je totiž poklad niečo iné. „Nech sa páči milý pán sused! Dám vám pripraviť sto odrezkov jabloní, ktoré si môžete zobrať do svojej krajiny a zasadiť tam. Nech vám padnú na úžitok.“
Kráľ Jonatán sa radostne vracal domov. Už po ceste sadil so svojimi vojakmi stromčeky po svojom kráľovstve a ten posledný zasadil na svojom hrade. Ľudia najskôr nechápali, no keď sa neskôr objavili na stromoch sladké a šťavnaté jablká, volali kráľovi na slávu. Jablká pomenovali jonatánky a ešte aj dnes ich môžete kúpiť v obchode.
