Víla Jar

Ďaleko sa horami a lesmi je strieborné jazero. Uprostred tohto jazera stojí skala zo samého zlata a na tej skale sa k nebu vypína ružový zámok. V ňom býva víla Jar. Je tak krásna, že aj slniečko denne prichádza pokloniť sa jej. Hovorí sa o nej, že jej úsmev má čarovnú moc. Smutného rozosmeje, chorého uzdraví – veľká je jej moc!

Sedí v striebornej komnate na ružovom tróne a v ruke drží zlatý prútik života. Na hlave má prekrásnu korunu zo zlatých a strieborných kvetov. Okolo nej sedí dvanásť panien, z ich bohatých vláskov rozkvitajú tie najkrajšie ruže. Nad hlavami dievčat poletujú motýliky dúhových farieb a zlatom svojich krídiel ľahučko hladkajú ruže. 

Ticho je okolo zámku, iba vlny strieborného jazera sem-tam tajomne zašeptajú a ten šepot sa v ľúbeznú pieseň mení. A zdá sa, ako keby tisíc zvončekov zahralo pieseň nadpozemskej krásy. Ticho je dookola a predsa sa zdá ako keby tisíce hlasov sladko šepkalo: „Život je krásny! Život je krásny!“

Ľúbezná tvár Jari vonia jarom, ústa horia červeným kvetom a oči sú najhlbšími studienkami. Dvíha ruku a družkám hovorí: „Život je krásny!“ A družky skláňajú hlávky k zemi a opakujú po nej: „Život je krásny!“ Jar ďalej hovorí: „Nie je pravého života tam, kde mrak hnevom vládne. Nie je dobrého života tam, kde sa pieseň nespieva. Nie je pravého života tam, kde slnko slobodne nezasvieti. Nie je pravého života tam, kde plameň lásky nezohrieva. Družky moje milé, prišiel čas, aby sme celý kraj krásnym životom naplnili. Vtáčatká – speváčatká počúvajte, rozleťte sa v šíry svet a zvukmi najkrajších melódií hláste, že Jar príde do krajín, aby jej všetci otvorili náruč, pretože prináša nový život!“ Keď dohovorila tieto slová, tisíce vtáčikov sa rozospievalo a s jasotom sa rozletelo do krajín, aby splnili rozkaz svoje pani.

Jedného dňa sa do hradu tajne vkradol zlý čarodejník menom Závisť. Dozvedel sa o prútiku života, ktorý mala Jar, a zatúžil po jeho moci. Keď to všetci najmenej čakali, zaútočil na Jar a jej spoločníkov. Jar sa bránila a bojovala nielen o svoju paličku, ale aj o svoj život.

„Závisť, prečo chceš moju paličku? Čo s ním chcete robiť?“ Opýtala sa Jar, ktorá sa snažila chrániť svoju paličku.

„Chcem peniaze, chcem slávu, chcem moc, chcem byť najmocnejší, chcem, aby ma všetci poslúchali a nikto iný,“ odpovedala Závisť.

Už to vyzeralo, že Závisť vyhrá, potom Jar vyvolala kúzla zo všetkých tvorov, ktoré kedy chránila, a spoločne sa im podarilo Závisť poraziť. Čarodejník bol vykázaný z hradu a Jar si ponechala svoj prútik života. Nikto sa už nikdy neodvážil prútik ukradnúť.

Jar a jej spoločníci naďalej pomáhali každému, kto na hrade potreboval radu alebo pomoc. A všetci, ktorí k nim prišli, sa vrátili do svojich krajín s radosťou a láskou v srdci.