Karneval v škôlke

Bola raz jedna škôlka na kraji malého mesta, do ktorej chodilo veselé dievčatko menom Eliška. Ryšavé dievčatko malo v škôlke veľa kamarátov a každé ráno sa tam veľmi tešila.

Jeden deň im pani učiteľka oznámila veľkú novinu. ,,Milé deti, pekne sa posaďte mám pre Vás novinku! Prineste si masky, budeme mat karneval!!!“ povedala im pani učiteľka veselo. Detičky v škôlke začali tancovať od radosti! Veľmi tešili na blížiaci sa karneval. 

Ako tak dni ubiehali, karneval blížil a malá Eliška rozmýšľala za „čo“ alebo za „koho“ tento rok pôjde. Minulý rok bola princezná Elza, no už je veľká predškoláčka, musí vymyslieť niečo lepšie a iné, čo nik iný nebude mať. Ráno pred škôlkou sedela malá Eliška za stolom a raňajkovala spolu so svojou maminou. Maminka jej položila na stôl chlebík s džemom a spýtala sa Elišky: ,,Už vieš za čo pôjdeš zajtra na karneval? Musíme už vybrať masku, musíš sa už rozhodnúť!“ povedala maminka a pohladila Elišku po ryšavých vláskoch. Eliška kývla hlavou, stále totiž nevedela. Musí to byť niečo špeciálne… pomyslelo si dievčatko a odhryzlo si zo svojho chutného chlebíka a napila sa čajíku. Maminka ju potom vychystala do škôlky a rýchlo sa obliekla do práce. Jej maminka mala veľmi dôležitú prácu. Starala sa totiž o zranené zvieratká, ktoré potrebovali jej pomoc – bola veterinárka, no ako vraví malá Eliška, bola to maminka všetkých zvieratiek! A vtedy to Elišku napadlo! Jej hrdinkou je predsa jej maminka, pôjde za ňu! Jupí! 

 ,,Už to mám! Viem akú masku si dám zajtra do škôlky na karneval!“ povedalo veselo dievčatko po ceste do škôlky. Avšak maminke to povedať nechcela, no sľúbila jej, že nejakú masku si sama vyrobí. Deň v škôlke ubehol ako voda a po príchode domov sa Eliška vybrala rovno do svojej izbičky vyrobiť si masku. Nachystala si svoj hračkársky detský biely plášť a detskú lekárničku, ktorú dostala tento rok na Vianoce. Na biely plášť si nakreslila malé zvieratká. Taktiež si aj na malý papierik napísala svoje meno, teda tak ako zatiaľ vedela. Maminka však nechcela nechať nič na náhodu a pre istotu kúpila dcérke kostým víly. 

,,Musíme ísť do škôlky je karneval!“ zakričala na Elišku maminka na druhé ráno. Eliška rýchlo vstala z postele, obliekla si svoj biely plášť, zobrala do jednej ručičky lekársky kufrík a do druhej ruky svojho najobľúbenejšieho plyšáka psíka a oblepila mu leukoplastom nožičku – bol to jej „pacient“ a vydala sa za maminkou do kuchyne. ,,Som ty mami! Pretože ty si pre mňa najväčšia hrdinka!“ povedala veselo Eliška. Maminka neverila vlastným očiam. Kostým víly predsa nebude jej dcérka potrebovať. Rozplakala sa od radosti a dcérku zobrala do náručia. ,,Veľmi ta ľúbim!“ povedala jej maminka a pobozkala dcérku na líčko. A ako dopadol karneval v škôlke? Všetky detičky mali krásne masky, no naša Eliška vyhrala cenu za najkreatívnejšiu masku!