Po krajine sa rozšíril chýr o koči bez koní. Tento koč prechádza cez rôzne kráľovstvá a vraj prináša nešťastie a smolu. Povrávalo sa, že je už len kúsok od krajiny, v ktorej vládol kráľ Matej. Toho ta správa rozzúrila. Nedovolí žiadnemu koču, nech v ňom sedí hocikto, aby v jeho krajine šíril strach.
Rozhodol sa, že koč dobehne, zastaví ho a raz a navždy odhalí, kto v tom koči sedí. Sluhovia mu radili, aby to nerobil. Vraj to môže byť nejaká čierna mágia. Akoby predsa mohol koč uháňať bez koní, ktoré by ho ťahali. Matej sa vybral na cestu. Po dlhých dňoch zbadal koč, ktorý uháňal bez koní. Prenasledoval ho ďalšie dni, no koč uháňal tak rýchlo, že ho nemohol dobehnúť. Jeho kôň už bol na pokraji síl a aj sám kráľ už bol vyčerpaný a doráňaný. Zrazu sa pred nimi objavil veľký močiar, ktorý si kráľ nevšimol. Vletel doň spolu so svojím koňom a začal sa topiť. Zrazu sa stalo niečo nevídané. Koč sa zastavil a vystúpilo z neho krásne dievča. Vytiahlo Mateja na breh a zachránilo mu život.
Matej sa prebral a keď uvidel krásnu dievčinu, ktorá ho zachránila, na prvý pohľad sa do nej zaľúbil. „Poď so mnou na zámok a buď mojou ženou,” povedal jej Matej. Dievčina však nemohla, povedala, že je zakliatá, a že sa musí vrátiť do svojho koča a ďalej bezútešne putovať po krajinách, až dokiaľ ju niekto neoslobodí. Vtom počula, ako sa po ceste hrnú kráľovskí sluhovia, ktorí sa dopočuli o Matejovom zranení. Dievča nasadlo do koča, ten sa rozbehol a v sekunde bol preč. Matej chcel ísť za ňou, no nemohol, bol strašne unavený a ťažko zranený. Sľúbil si však, že hneď ako sa uzdraví, opäť sa vydá za kočom a nájde zakliatu dievčinu. Veril tomu, že láska prekoná všetky kliatby.
