Leto už síce skončilo a farebná jeseň sa pomaly vítala s ulicami, no slniečku sa podarilo ešte schovať zopár svojich teplých letných lúčov. A tak nás prijemne svojimi poslednými lúčami šteklilo na lícach a zohrievalo. Bol pekný jesenný deň a malá Ema sa vybrala so svojimi rodičmi na dedinský jarmok, ktorý sa konal v ich dedine. Veľmi sa naň tešila a celý týždeň tešila o ničom inom nerozprávala. A konečne prišiel ten deň, dnes je sobota! Hurá na jarmok!
Rodinka sa prešla na jarmok, kde sa už vzduchom niesla dobrá nálada a radosť. Všade navôkol sme mohli natrafiť na malé stánky ozdobené balónikmi v ktorých sa schovávali všelijaké sladké či slané dobrôtky.
Emka sa hneď vybrala k cukrovej vate. „Tá je, ale chutná ako cukrík!” povedala ako ju papala. Rodičia sa len zasmiali. Ako sa tak ďalej prechádzali jarmokom všade hrala veselá hudba, ľudia sa prechádzali a smiali a ich hrajúce sa deti sa tešili na to najlepšie… kolotoče!
„Mami, mami chcem ísť na kolotoč!” zvolala Emka, ktorá si veselo popri rodičoch poskakovala. Vonku sa už stmievalo a kolotoč krásne svietil na ružovo. Emka dojedla cukrovú vatu a ukázala na ružovo svietiaci kolotoč priamo pred nimi. Joj, ten je obrovský ! Kolotoč sa točil dokola a deti sedeli v “čarovných” svietiacich labutiach.
„Hmm,” zamyslela sa maminka, „ale Emka, tak škaredo sa to predsa nehovorí. Aké chcem.. tam musí byť predsa čarovné slovíčko!” usmiala sa maminka na svoju dcérku.
„Ako? Čo je to čarovné slovíčko?” spýtalo sa zvedavo malé dievčatko. Joj malá Emka zase zabudla! Maminka si kvokla k dcérke a múdro povedala: „Čarovné slovíčka sú predsa tie, ktoré ťa stále s ockom učíme… tieto čarovné slovíčka majú v sebe kúzlo láskavosti. Preto ich vždy musíš použiť, musíš pekne pozdraviť, dobré ráno, deň či večer, potom musíš aj pekne poďakovať, keď niečo dostaneš a keď niečo chceš… musíš pekne…po..?” pozrela na dcérku pýtavo maminka a zodvihla jedno obočie.
„Poprosiť ! Musím pekne poprosiť! To je to čarovné slovíčko!” zvolala veselo Ema. Ona to uhádla! To je to čarovné slovíčko! Musí si to už zapamätať, je veľká škôlkarka! Emka sa teda usmiala išla hrdo pred kolotoč a slušne povedala: „Prosím mami, môžem ísť na kolotoč!?” usmiala sa.
„Áno môžeš! A vieš o tom, že vždy keď použiješ čarovné slovíčko a slušne sa niečo spýtaš tak na nebi pribudne od radosti jedna hviezda?“ povedala maminka a ukázala na nebo plné hviezd, keďže sa už zotmelo.
„Takže čím budem slušnejšia, tým bude plnšie nebíčko?“ spýtala sa Emka. Maminka prikývla usmiala sa a aj s ockom si išli kúpiť lístok na labutí kolotoč.
Milé detičky, čarovné slovíčka sú veľmi dôležité a musíme ich používať, nie len preto aby na nebi pribúdali trblietajúce sa hviezdičky, ale aj preto, že nás to učí maminka, dedko či pani učiteľka a že sa to patrí a je to tak správne. Musíme vždy pekne poďakovať, poprosiť i pozdraviť.
Samozrejme, Emka pekne použila čarovné slovíčko aj vtedy, keď jej ujo podal lístok na kolotoč a poprial im peknú jazdu. A viete aké čarovné slovíčko povedala Emka ujovi, ktorý jej podal lístok? Dúfame, že nám to detičky napíšete a doma budete používať čarovné slovíčka!
Ďakujem
Ďakujem
Ďakujem