Keď sa už blíži koniec školského roka, slniečko veselo hreje na oblohe a všetky známky sú už zaokrúhlené, znamená to len jediné. Blížia sa veľké letné prázdniny! Tak ako každé dieťa, tak aj malý Jurko sa tešil na prázdniny, ktoré už boli za rohom. Cez prázdniny má toho naplánovaného veľa. Bude sa hrať, pôjde s rodičmi k moru či veľa iného. No, malý Jurko sa najviac tešil ku babke na prázdniny na vidiek. Tam totiž behá po lúke, hrá sa so zvieratkami a pomáha babke tak ako vie. A to Jurka veľmi baví.
Ako dni ubiehali, koniec školského roka sa blížil. Detičky už mali známky uzavreté, a tak sa len v škole rozprávali, hrali rôzne hry či sa naháňali na dvore. Keď prišiel deň vysvedčenia, Jurko sa tešil. Znamenalo to totiž, že za chvíľku ide ku babke na vidiek. Rodičia sa veľmi tešili, keď vysmiaty Jurko zo školy priniesol vysvedčenie so samými jednotkami. Bol poctivý a vždy sa všetko vzorne naučil, tak ako hovorila pani učiteľka. Občas schytal nejakú tú poznámku za zabudnutú úlohu, ale kto predsa nie?
„No teda Jurko! Sme na teba veľmi pyšný!“ pochválila Jurka maminka, podala mu sladkú odmenu a potom ho poslala sa baliť. Jurko vedel, že sa ide ku babke na vidiek.
„Juchúú! Juchúú!“ vykrikoval Jurko a hopkal si do detskej izbičky zbaliť si nejaké hračky. S oblečením a inými vecami mu samozrejme pomohla maminka. Na druhý deň ráno rodičia zaviezli Jurka ku babke na vidiek, keďže oni museli pracovať a Jurko sa na leto u babky tak tešil. Cesta autom prebehla rýchlo.
„A sme tu!“ povedal ocinko a vypol auto. Chlapček chytil batoh, rozlúčil sa s rodičmi a rozbehol sa ku babke na dvor. Tá ho už vrelo vítala spolu s Larou, jej verným psíkom. Babička objala vnúčika a hneď ho ponúkla jeho obľúbenými pečenými buchtičkami. Jurko sa vybalil, najedol a išiel babke pomôcť nakŕmiť sliepočky, podojiť kravičku Milušku a potom nakŕmiť tri neposedné prasiatka. Všetko išlo ako po masle. Jurko mal zvieratká veľmi rád a raz by chcel mať tiež farmu ako jeho babička. Keď babička nevládala, vždy jej Jurko či ocko prišli pomôcť. Ako dni ubiehali, Jurko babičku poslúchal a poslušne sa staral o všetky zvieratká. Nakŕmil ich, podojil či umyl. Bola nedeľa večer a Jurko mal všetky povinnosti skoro hotové, až na jednu. Jurko cupital do stodoly spolu s Larou a šli urobiť poslednú úlohu, čo mu babička dala kým sa začne stmievať – podojiť kravičku Milušku. Chlapček sa snažil ako vedel, no podojiť kravičku nevedel.
„Čo sa to deje Lara, poraď mi? Prečo nejde kravičku podojiť?“ spýtal sa psíka, ktorý len nechápavo zaštekal. Keď v tom sa Miluška zvalila a začala vydávať zvláštne zvuky. Chlapček sa ani nenazdal a pred ním zrazu bola maličká kravička.
„Babi! Babi! Miluška má bábätko!“ kričal Jurko a utekal za babkou do domu. Babička sa rozbehla ako len vládala a bežali spolu späť do stodoly. „Jééj, Jurko ! To je mláďa kravičky, to je maličké teliatko!“ povedala babička a sledovali spolu malú nemotornú kravičku. „Aké mu dáš meno?“ spýtala sa babička zvedavo chlapčeka. Jurko neveril vlastným ušiam. On? Bude mať kravičku? Môže jej dať meno? „Bude to Oreo! Ako tá sladkosť! Pretože má tiež také farby, hihi!“ zasmial sa Jurko. „No to je ale krásne meno, Jurko! Bude to tvoja najlepšia kamoška!“ povedala babička a spolu s Jurkom sa o malé teliatko postarali a potom ho vrátili späť maminke Miluške.
A tak si chlapček na prázdninách našiel novú kamarátku, malú kravičku Oreo, s ktorou zažil veľa nových dobrodružstiev. Oreo, Jurko aj Lara spolu skákali, naháňali sa po lúke, či hrali rôzne hry. Chlapček vedel, že o zvieratká sa treba starať, a že vždy musí pomôcť babičke tak ako vie, a to ho na prázdninách tešilo najviac.
