Za horami za dolami, bola jedna malá stará drevená chalúpka v ktorej žila čarodejnica Helga. Čarodejnica bola veľmi krásna, mala čierne husté vlasy ako havran a oči modré ako najjasnejšie nebo. Svojimi bylinkami pomáhala všetkým zvieratkám v lese. Vo svojej chalupe v strede borovicového lesa, žila však sama, spoločnosť jej robila len jej malá čierna mačka Felícia.
Vždy, keď sa čarodejnica Helga, spolu so svojou mačkou na pleci vybrala do blízkej dediny nakúpiť si jedlo či bylinky na trhu, dedinčania sa triasli hrôzou. Bola síce krásna, no oni sa jej krásy a kúziel veľmi báli. Vravelo sa o nej totiž, že práve pre svoju krásu zakliala svojho priateľa, mladého chlapca Erika, ktorý zmizol a nik ho už nikdy nevidel.
No Helga predsa liečila len s bylinkami, začarovať niekoho skutočne nevedela. Nik však mladej dievčine neveril, že to nebola pravda. Dievčina však mala srdce na správnom mieste a chlapca mala veľmi rada. Chlapec, Erik, ktorý zmizol bol mladý, zdatný a silný a spolu s Helgou vyrastali v dedinke. Všetci sa čudovali, ako môže byť niekto tak krásny ako Helga, a pripisovali jej každú zlú vec, ktorá sa v dedine udiala. Celá dedina obviňovala práve Helgu, že ona môže za to, že Erik zmizol. Mladá čiernovlasá dievčina od toľkého žiaľu ušla do lesa, kde svoj smútok z odsúdenia dediny a straty najlepšieho priateľa, chlapca Erika, prežívala sama v chalúpke, verila jej len jej verná kamoška mačička Felícia.. Nemala totiž nikoho, kto by jej naozaj veril, že Erika milovala a nič by mu nespravila.
Jedného dňa, si Helga v chalúpke miešala liečivé bylinky, ktorými sa snažila vyliečiť raneného vtáčika, ktorého ráno našla v lese pri svojej chalúpke. Namiešala rozmarín, harmanček, pridala ešte zmes všelijakých byliniek a potrela tým poranené krídelko malého vtáčika.
„Ďakujem za záchranu,“ prehovoril zrazu malý vtáčik. Krídelko sa mu pomaličky hojilo. Helga sa zľakla, prehrabla si svoje husté čierne vlasy a pozrela sa na malého vtáčika, ktorého stále držala v dlani, „Ty vieš rozprávať?“ spýtala sa prekvapivo dievčina a pohladila vtáčika po perí. „Áno,“ odvetil štebotavo vtáčik a začal rozprávať prekvapenej Helge i jej mačke Felícií svoj príbeh: „Pretože ja nie som hocijaký vtáčik, som človek..veľa rokov dozadu, som sa vybral hľadať diamant, ktorý som chcel podarovať svojej najmilšej dievčine, no diamant strážila zlá ježibaba, ktorá ma prekliala na vtáčika,“ odvetil smutne vtáčik. Helga sa rozhodla, že vtáčikovi musí pomôcť.
A ako dopadol príbeh zraneného vtáčika, ktorému sa snažila pomôcť krásna čarodejnica Helga? To sa zvedavé detičky, dozvieme v ďalšej časti.
