V teplej džungli pri veľkej rieke žil malý krokodíl menom Niko. Krokodíl mal šupinaté zelené telo a veľké ústa. Veľa zvieratiek sa ho práve preto v džungli bálo a vyhýbalo sa rieke v ktorej žil. On sa však rád usmieval, no ostatné zvieratá sa báli jeho veľkých zubov, a práve preto veľa kamarátov nemal. Bol z toho veľmi smutný. Vždy sledoval ako sa opičky spolu hrajú na stromoch, či žabky si spolu krákajú na liane. Aj on chcel nejakého kamaráta.
Jedného dňa ako sa Niko vyhrieval na brehu rieky na horúcom slniečku, uvidel malé tigríča, ktoré plakalo smutne v kríkoch. „Pomôžte mi niekto. Neviem sa dostať domov, stratil som sa.“ bedákal smutne malý tiger menom Leo.
Niko bez váhania priplával bližšie, vyšiel na hladinu a prihovoril sa tigrovi Leovi. „Ahoj ja som Niko, čo keby som ti pomohol?“ spýtal sa ho Niko. Tigríča sa ho najskôr zľaklo, vedel predsa, že krokodíly sú nebezpeční a že s cudzími sa nemá rozprávať. Džungľa však bola hrôzostrašná a on sa sám cez ňu vydať domov bál.
„Pomôžeš mi sa dostať cez džungľu domov?“ spýtal sa uplakane malý tiger. Niko bez váhania prikývol.
„Je to na konci rieky, pri veľkej skale. Tam bývame.“ povedal mu Leo.
Niko vedel, že po rieke to predsa bude rýchlejšie, a tak si vysadil malé tigríča na chrbátik a spolu sa plavili tmavou riekou. Niko bol zvedavý ako sa malý Leo zatúlal sám do stredu džungle, a tak ďaleko od domova.
„Vieš, bol som na vychádzke s mamou, keď v tom som zbadal čosi na zemi. Bol to veľký had. Veľmi som sa zľakol a tak som sa rozbehol preč, utekal som a utekal, až som sa stratil. A domov cestu som nájsť nevedel. A vtedy som stretol teba!“ vysvetlil mu Leo.
„Neboj sa ja ťa ochránim a spolu sa dostaneme domov.“ povzbudil ho Niko.
A tak aj bolo. Niko priviezol cez celú rieku malého Lea až domov ku veľkej skale. Vyšli z vody a Niko ho odprevadil k ostatným tigrom. Tí začali na Nika vycerovať zuby. „Nie, on je môj kamarát. On ma zachránil!“ vysvetlil mame, ktorá ho všade hľadala, malý Leo, keď sa už išli tigre pustiť na krokodíla.
Niko prikývol a uškrnul sa s jeho veľkým zubatým úsmevom. Malý Leo mu úsmev opätoval a uvedomil si krokodíl Niko vôbec nie je taký desivý ako si myslel. Všetky tigre mu boli vďačné. Odvtedy Niko sám nebol. S Leom sa pravidelne hrávali pri rieke, kde sa k nim pridali i iné tigre. Nikto sa ho už viac nebál a konečne sa Niko necítil tak sám. Konečne našiel priateľov.
