Peter a Marek boli nerozluční kamaráti. Spoločne hrávali po vyučovaní futbal na školskom dvore skoro každý deň, aj keď ich pani učiteľka a dokonca aj pani riaditeľka upozorňovali, aby tak nerobili, lebo celkom ľahko môžu rozbiť školníkovi okno v dome naproti. A ten školník, toho by ste sa báli aj vy. Bol veľmi prísny, stále chodil zachmúrený a na všetko frfotal. Peter a Marek si však nedali povedať a v stredu po škole si opäť kopali. A tu čo sa nestalo!
Lopta buch do okna v školníkovom dome. Chlapci sa preľakli a vzali nohy na ramená. Predtým sa ale ešte prešmykli k školníkovi a zobrali si loptu späť! Veď to bol dôkazový materiál a ten sa nikdy nenecháva na mieste činu! Marek to vedel, lebo jeho mama bola policajtka a niekedy o tom doma rozprávala. Na druhý deň veru vypuklo pátranie. Riaditeľka chodila po triedach a zisťovala, čo sa stalo. Špeciálne sa opýtala aj chlapcov, ktorí však zapierali, dokonca Marek ešte zaklamal: „Ale my sme videli, ako ide zo školského dvora Lenka z 5.C. Mala v rukách loptu.“ Lenka z 5.C skutočne išla na školský dvor, ale práve vtedy, keď už bolo okno rozbité a chlapci utekali odtiaľ preč. Riaditeľka si zavolala Lenku a školník na ňu začal kričať. A to už Peter nevydržal. Je predsa nejaký gentleman a nedovolí, aby za neho trpel niekto iný. Predovšetkým nejaká baba! A tak prinútil aj Mareka a spoločne sa priznali. A prípad, ako by povedala Markova mama, bol uzavretý. Peter s Marekom chodili týždeň školníkovi kosiť trávu a navyše sa mu z vreckového museli poskladať na nové okno.
