Za horami a dolami sa ukrývala malá dedinka. V dedine žili ľudia, ktorým láska už dávno odišla zo sŕdc, okrem jedného chlapca Jurka, ktorý žil s mamou v chalupe pri lese.
Tí toho nemali veľa, no práve láska robila ich rodinu silnou. Jurko bol chlapček s dobrým srdcom, ktorý verne pomáhal svojej mamke v pekárni.
Chlapček bol veľmi šikovný a jeho chutné pekárske výrobky plnili brušká celej dedine, i keď jeho šikovnosť doposiaľ nik neocenil. Deti po dedine si z neho uťahovali, že iba dievčatá pečú koláče. Nesmelý Jurko sa preto jedno dňa rozhodol, že to zmení. Ako si tak Jurko vykračoval smerom do pekárne, po ceste stretol deti, ktoré sa mu smiali a začali ho po dedine naháňať.
Kučeravý chlapček bol rýchlejší, skryl sa im a keď bol v bezpečí, vošiel do pekárne, utrel si slzy a pustil sa do pečenia perníka na slávnosť Fašiangov. Keď nemôže mať skutočného kamaráta tak si jedného z kúska perníka vytvorí, povedal si. Miesil cesto, keď mu v tom doň padla zablúdená slzička. Chlapček si to nevšimol, dokončil perník, zavrel pec a čakal kým sa dopečie. Jurko zatiaľ hľadel von na vtáčiky hrajúce sa na oblohe. „Neboj sa synak, jedného dňa tvoje dobré srdce objaví skutočných priateľov a pochopenie, tak ako tieto vtáčiky na oblohe.“ povedala mu mama. Jurko ju vrúcne objal a veril, že má pravdu. Keď sa dopiekol perník, z kúsku si Jurko vytvaroval malý perníček. Ostatné perníky chlapček zaniesol na slávnosť, no jeden perník si nechal a vybral sa domov. Keď sa mu perník prihovoril: „Tvoja slza odčaruje celú dedinu, opäť ich srdcia zaplní láska a pochopenie,“ povedal Jurkovi.
Chlapček tomu neveril a s mamou sa neskôr vybrali na fašiangovú slávnosť, kde ich začali všetci vrúcne vítať a ďakovať im za perník, ktorý im priniesli. Od toho dňa, si Jurko nie len našiel priateľov, ale vďaka perníku sa srdcia dedinčanov opäť otvorili a pustili do seba lásku..práve vďaka Jurkovi, ktorý ich vytrhol z dávnej kliatby.