Žil, bol jeden veľký lev, ktorý bol kráľom zvierat. Raz spal lev pod stromom v tieni, keď tu mu cez hlavu prebehla malá myš. Pošteklila leva medzi fúzmi a zobudila ho. Lev sa nahneval.
„Kto si dovoľuje budiť kráľa zvierat?“ zareval nahnevane a malú myšku chytil.
Užuž chcel myšku v labách rozdrviť, keď myška zvolala: „Počkaj, veľký kráľ, ušetri ma. Moja smrť ti nič neprinesie. Keď ma ušetríš a necháš ma ísť, môžem sa ti nejako odvďačiť.
Lev sa rozosmial. Čo by pre neho mohla urobiť takáto malá myška? Veď mu nesiaha ani po členok. Ale pretože ho myška tak pobavila a rozosmiala, zlepšilo mu to náladu. Preto sa rozhodol, že myšku pustí.
„Tak choď, ty malá potvorka, než si to zas rozmyslím,“ povedal lev a stále sa ešte pochechtával nad tým, že by mu mohla táto malá myš nejako pomôcť.
Uplynulo pár dní a v džungli sa objavili lovci. Nastavili pasce a čakali, až sa do nej chytí nejaké zviera. Čoskoro sa zviera do pasce tiež chytilo. A nie hocijaké zviera. Sám kráľ zvierat lev práve bežal džungľou, keď na neho spadla hustá pevná sieť. Lev sa do nej zamotal. Zvíjal sa, reval a volal o pomoc, pretože zo siete sa nedalo vyslobodiť. Ale všetky zvieratá sa len zo svojich úkrytov pozerali. Žiadne nemalo odvahu priblížiť sa k obrovskému levovi, báli sa, že by ich zožral.
Až sa objavila myška. Prešmykla sa trávou až k levovi.
„Veľký kráľ, tak som tu,“ pískla mu do ucha.
„Ty? Ty mi nemôžeš pomôcť. Si malá a slabá. Lovci tu budú čo nevidieť. Čo ty zmôžeš?“ povedal lev vyčerpane a smutne.
Ale myška sa vrhla na sieť a začala prehryzávať povrazy, z ktorých bola sieť vyrobená. Za malú chvíľku vykúsala do siete dieru, ktorou mohol lev utiecť.
Odvtedy sú lev s myšou priatelia. Lev kráľ už vie, že nemá podceňovať malých a slabých, pretože aj oni môžu niekedy pomôcť veľkým a silným.
