Uprostred veľkého veľkomesta bolo obrovské letisko. Parkovali tam veľké aj malé lietadlá. Tie menšie lietali na vyhliadkové a poznávacie lety, tie väčšie prevážali veľa ľudí na dovolenky a lietali do vzdialených krajín. Medzi veľkými lietadlami sa ale našlo jedno, ktoré bolo nešťastné.
Chcelo si lietať len tak nad krajinou a tak rýchlo, ako sa mu zachcelo. Nechcelo prevážať veľa ľudí a mať vopred naplánovanú každú trasu. Preto sa rozhodlo, že si začne lietať podľa seba. Aspoň dovtedy, než takmer spôsobilo haváriu.
Stalo sa to práve v jedno krásne slnečné popoludnie. Veľké osobné lietadlo malo letieť na vzdialený ostrov. Keď ľudia nastúpili do lietadla, nezostalo v ňom žiadne voľné miesto. Osobné lietadlo bolo úplne plné. Pilot si sadol do kokpitu, skontroloval ovládacie prvky, privítal cestujúcich a naštartoval motory. Pomaly sa vzniesol k oblohe. Všetko išlo podľa plánu. Ľudia v lietadle boli spokojní, pilot mal let pod kontrolou a v peknom počasí bolo na čo pozerať.
Keď sa zrazu lietadlo rozhodlo, že to takto nechce a že ho to jednoducho nebaví. Chcelo byť slobodné ako vták. Lietať si podľa seba. Tu zrýchlilo, tu začalo prudko zatáčať, tu začalo opäť stúpať. Pilot nevedel, čo má robiť. Vyskúšal všetky riadiace páky. Nič nefungovalo. Lietadlo vyplo ovládanie. Letelo si ako len chcelo.
Hore, dole, doprava a potom opäť doľava. Úplne zabudlo, že so sebou vezie toľko ľudí. Po chvíli sa však stalo niečo nepredvídateľné.
Zrazu sa na oblohe objavili mraky. Rýchlo sa nahromadilii a za pár sekúnd začalo pršať. Zdvihol sa vietor. Viditeľnosť sa náhle zhoršila. Dážď bičoval lietadlo zo všetkých strán. Lietadlo dostalo strach. Nemalo silu letieť proti vetru a cítilo, že musí pristáť.
Ale kde? Kvôli tomu, že si robilo čo chcelo, úplne zmenilo smer. Nebolo blízko žiadneho letiska. Rozhliadalo sa okolo seba, až keď v diaľke uvidelo veľké pole. Dosť priestranné a dostatočne dlhé na to, aby tam mohlo pristáť. A tak nazbieralo všetku svoju silu a zamierilo tam.
Pilot bol vystrašený, snažil sa lietadlu pomôcť, ale riadenie stále dosť nefungovalo.
Lietadlo sa približovalo k poľu.Brzdilo, ako len mohlo. Nakoniec po niekoľkých nárazoch zastavilo na veľkej ploche medzi obilím. Cestujúci začali tlieskať. Boli šťastní, že to dopadlo dobre.
Pilot poďakoval lietadlu: „Ďakujem ti, lietadlo, že si s nami všetkými tak pekne pristálo. Si náš hrdina.“ Lietadlo bolo v rozpakoch. Všetci mu ďakovali, ale nikto nevedel, že to bola jeho vina, že sa dostali do búrky. Muselo sa priznať. Začalo nahlas rozprávať, aby to všetci cestujúci počuli.
