V jednom lese žila líška. Na kraji lesa bol rybník a tam žil zase bocian. Jedného dňa sa tí dvaja spriatelili. A ako svojho nového kamaráta pozvala líška bociana na večeru.
„Nebola by som to ja, keby som na neho neprichystala nejakú habaďúru,“ zhodnotila samu seba rozumne líška. A už si lámala hlavu, čo bocianovi pri večeri vyparatí. A potom to prišlo – nápad, aký sa môže zrodiť len v ryšavej líščej hlave! Líška sa pri tej myšlienke smiala pod fúzy už teraz.
Večer, keď dorazil bocian, naservírovala líška riedku kašu do plytkých tanierov. Sama ju hneď začala z taniera vylizovať. Bocian ale so svojím dlhým zobákom nebol schopný z plytkého taniera zjesť ani sústo. To líška samozrejme vedela a schválne to tak na neho narafičila. Sama ďalej mľaskala a hovorí bocianovi: „Jedz, prečo neješ? Nechutí ti snáď kaša, ktorú som pripravila?“ Bocian ešte chvíľu bojoval, ale bohužiaľ sa mu nič zjesť nepodarilo.
„No to je škoda, že si si dnes nedal. Kašička bola veľmi dobrá. Tak možno nabudúce budeš viac pri chuti,“ povedala mu s predstieranou láskavosťou líška.
„No áno, nabudúce to určite bude lepšie. Pozývam ťa na oplátku zajtra na večeru,“ odvetil bocian. Líšku síce dosť prekvapilo a rozladilo, že bocian nie je rozčúlený, keď mu spravila takú parádnu lumpáreň, ale s pozvaním súhlasila. Kto by tiež odmietol večeru zadarmo… Potom sa hladný bocian odobral domov.
Druhého dňa navečer dorazila líška k bocianovemu obydliu, aby sa u nového priateľa bociana dosýta najedla. Už pri dverách cítila tú vôňu… Bocian určite pripravil výnimočnú delikatesu. A veruže áno. Pripravil výbornú rybaciu polievku. Líška sa usadila a maškrtnícky sa oblizovala. Bocian pred ňu postavil vysoký a veľmi úzky džbán – ako stvorený pre dlhý a štíhly bocianí zobák.
„Len si, líška, daj, dneska sa mi rybacia polievočka obzvlášť podarila,“ povzbudzoval ju bocian. No líška sa snažila, a ako! Zo džbánu sa ale najesť nezvládla. Nazlostila sa, až sa jej všetky chlpy zježili.
„Prečo sa hneváš, drahá priateľka? Len som ti oplatil tvoje pohostenie rovnakým spôsobom. Ako si naservírovala ty mne, tak ja tebe. Čo sa ti na tom nepáči?“
Tým líšku zahnal do kúta, pretože na to nemala čo povedať. Myslela si, ako nie je zbehlá v robení naschválov a ako sa môže všetkým napáleným vysmievať, ale tentokrát niekto dostal ju. Zrazu sa jej nezdalo, že vystreliť si z kamaráta je taký skvelý nápad. No čo naplat, dnes pôjde spať hladná.
Ešte mnohokrát sa potom bocian aj líška pozývali na večeru, ale vždy to už prebehlo priateľsky a jeden druhého hostili, ako sa patrí.
