Ako starká povedala, tak aj spravila.Lízinku doniesla domov v košíku, doma jej našla krabicu z topánok, dala jej do nej deku, uložila tam mačiatko a prísne mu povedala:
„Tu budeš spávať, kým nenájdeme tvoju paničku!“ Lízinka si poslušne ľahla a ani nemukla. Keď prišli večer Aničkiny rodičia, hneď napísali do rôznych skupín na internete, že sa našlo mačiatko a pridali Lízinkynu fotku. Aj plagátiky vytlačili a Anička ich rozniesla po celej dedine. Starká sa pýtala chatárov, ktorý mali chatky v lese, ale nikto nič nevedel.
A tak plynuli dni, týždne. Aničke dávno skončili prázdniny a vrátila sa s rodičmi do mesta, no Lízinku nik nehľadal. Potom starkej povedal jeden chatár, že videl v lese auto s cudzou značkou, vystúpil z neho chlap, vyložil z auta mačiatko a odišiel. A tak zostala Lízinka u starkej.
Veľmi krátka rozprávka, veď to dieťa čo počúva túto rozprávku sa ani nezahlbi do deja. Chcelo by to viac fantázie.