Na odľahlom mieste pri lese stál krásny drevený dom. Okolo neho boli len stromy a lúky. Záhradu strážili psy, pásli sa tam ovce a pobehovala tam mačka. V chlieve kvíkalo prasiatko a vonku sa okolo budovy občas prechádzali srnky a veveričky. V dome to všade voňalo drevom. Žili tam dve deti. Chlapec a dievča.
Arthur a Lotka. Boli nerozlučnými priateľmi. Všetko robili spolu. Spolu s otcom bývali v dome. Pomáhali mu starať sa o zvieratá, chodili spolu na prechádzky do lesa a zažili spolu veľa dobrodružstiev. Najväčšie dobrodružstvá však vždy prichádzali večer pred spaním.
Pretože otecko mal svoje deti veľmi rád, vždy im večer rozprával rozprávku. Sám si ich vymyslel. Ale nebol to len tak hocijaký príbeh. Každý príbeh, ktorý im otecko večer rozprával, skutočne ožil. Keď sa Artur a Lotka večer uložili do postieľok, ocko si k nim sadol a pred tým, ako začal rozprávať príbeh, povedal čarovné slová. „Víla, víla, ktorú opäť voláme, ukáž sa nám vo svojej kráse.“ Potom začal rozprávať príbeh a pre všetkých sa začalo skutočné dobrodružstvo. Všetko, čo bolo v príbehu, deti zažili. Keď sa rozprávala rozprávka o lietajúcom koberci, ich koberec začal lietať. Keď otecko rozprával o hovoriacej mrkve a uhorkách, zelenina skákala a rozprávala. Raz sa dokonca rozprávalo o výlete na oblohu a celý ich dom sa vzniesol a letel s nimi medzi hviezdy. Keď otecko dohovoril rozprávku, všetko okolo bolo ticho a deti krásne zaspali.
Boli to najkrajšie chvíle pre Artura a Lotku. Ale nielen preto, že zažili veľa dobrodružstiev. Ale aj preto, že boli chvíľu so svojím otcom. Hádam každý by chcel poznať čarovné zaklínadlo, ktoré by rozprávku oživilo. Ale aj keď to neviete, je to v poriadku. Každý večer môže byť čarovný. Večer si ľahnite do postele, zavolajte mamu alebo otca a užite si s nimi každú chvíľu. Možno budete prekvapení, akí čarovní sú vaši rodičia.
