Kedysi dávno, ďaleko v hlbokom oceáne, kde bola voda veľmi čistá a modrá, vládol podmorskému svetu a morským ľuďom kráľ. V podmorskom svete rástli krásne stromy a farebné kvety. Žili tam aj krásne živočíchy a najrôznejšie ryby. Morský ľud žil v harmónii.
Morský kráľ Triton žil vo svojom hrade so svojou matkou a štyrmi dcérami. Steny hradu boli z modrých koralov a strešné mušle sa otvárali, kedykoľvek okolo nich prúdila voda.
Malé princezné boli veľmi krásne, ale najkrajšia z nich bola tá najmladšia. Volala sa Ariel a bola to malá morská víla. Mala hebkú pleť a oči modré ako morské hlbiny. Pretože bola morská panna, namiesto nôh mala krásny rybí chvost.
Ariel pri svojich hrách často plávala k lodiam, ktoré sa potopili na dno mora. Vo vrakoch našla množstvo pokladov zo suchozemského sveta. Videla rôzne veci, napríklad strieborné vidličky, zrkadlá a zlaté hrebene.
Malá morská víla si všetky tieto poklady začala schovávať a vytvorila si zbierku vo svojej truhličke na poklady. Každým dňom bola zvedavejšia a chcela sa o zemi na povrchu dozvedieť viac. Chcela vyplávať na hladinu, ale jej otec to jej ani žiadnej z jej sestier nedovolil, kým nebudú mať pätnásť rokov.
To bola pre malú morskú vílu dlhá doba, pretože bola najmladšia! Požiadala teda babičku, aby jej rozprávala rozprávky o hladine a ona o nich aspoň snívala. Čoskoro bolo všetkým jej sestrám pätnásť a smeli vyplávať na hladinu.
Kedykoľvek sa vrátili, rozprávali malej morskej víle o zázrakoch a krásach hladiny a o ľuďoch! Keď prišiel rad na Ariel, aby vyplávala na hladinu, bola veľmi nedočkavá a vzrušená.
Vyplávala na hladinu a zistila, že na nej pláva loď. Ponáhľala sa na loď pozrieť, ale posádka mala problémy. Bol silný lejak a loď sa kymácala, zmietala sa a prevracala zo strany na stranu. Ariel videla veľmi pohľadného mladého muža, ktorý sa snažil všetkým na lodi pomôcť.
Ten muž sa usilovne snažil udržať loď na hladine. Posádka lode ho oslovovala ako princa. Zrazu sa loď začala prevracať a mladý princ spadol do mora!
Ariel sa rýchlo ponorila do hlbiny a chytila princa. Plávala ku hladine ako najrýchlejšie mohla, pretože vedela, že ľudia nemôžu žiť pod vodou. Položila princa na suchý piesok na brehu a prihovárala sa mu, aby ho prebrala.
Vtom sa princ rozkašľal a prebudil sa. Ariel sa okamžite schovala za kameň. Nesmel ju vidieť ako morskú pannu! Aj keď sa tak nikdy nedozvie, že ho zachránila.
Ariel posmutnela a plávala späť domov. Sestry sa jej vypytovali na jej dobrodružstvo, ale ona bola príliš smutná, než aby niečo povedala. Keby tak bola človekom.
Druhý deň Ariel vyplávala na hladinu v nádeji, že znovu uvidí princa. Mala šťastie, princ sa prechádzal po brehu so svojim psom. Chvíľu ho pozorovala a potom odplávala späť do hlbín. Uvedomila si, že sa do princa zamilovala, ale aj tak s ním nemohla byť.
Videla ju morská čarodejnica Uršula a spýtala sa, prečo je smutná. Ariel jej rozprávala, že by sa chcela stať človekom, aby mohla byť s princom.
Uršula Ariel povedala, že z nej urobí človeka, ale len keď jej Ariel na oplátku dá svoj krásny hlas. A ak princ Ariel do troch dní nepobozká, bude sa musieť morská víla stať Uršulinou otrokyňou. Ariel bez premýšľania s oboma podmienkami súhlasila. Uršula vykonala kúzlo a vložila Arielin hlas do mušle na svojom kúzelnom náhrdelníku. Potom pričarovala víle nohy a úhore Ariel vyniesli na hladinu kúsok od brehu.
Na brehu ju čoskoro našiel princ. Ten tu so svojim psom pátral po žene, ktorá ho zachránila. Nevedel, ako tá žena vyzerá, pamätal si však jej nádherný hlas, ktorým sa ho snažila prebrať. Keď našiel Ariel, domnieval sa, že ide o nejakú princeznú, ktorá tu v búrke tiež stroskotala. Keďže bola nemá, rozhodol sa o ňu postarať.
Ariel tak trávila čas s princom. Nemohla mu vyjadriť svoje city slovami, ale napriek tomu z jej očí princ poznal, že je milá a láskavá. Vcelku rýchlo si ju obľúbil aj bez slov. Dokonca tak, že sa rozhodol prestať hľadať ženu, ktorá ho zachránila.
Druhý deň vzal Ariel na prechádzku na svojej lodi a takmer sa pobozkali. To však veľmi nahnevalo Uršulu, pretože sa nechcela vzdať svojho plánu na zotročenie Ariel. Tej noci sa Uršula za pomoci svojho kúzelného náhrdelníka premenila na krásnu ženu. Zašla za princom a prehovorila naň Arieliným hlasom. Princ ten nádherný hlas okamžite spoznal. To je predsa hlas tej ženy, ktorá ho zachránila.
Nasledujúci deň sa princ rozhodol, že si Uršulu vezme. Ariel bola smutná, nevedela, čo má robiť a kde sa tu vzala tá cudzia krásna žena. Túto záhadu jej ale pomohola rozlúsknuť jej kamarátka čajka. Počula Ariel spievať na palube lode, a tak letela za ňou. Tá žena, ktorá spievala Arieliným hlasom, však nebola Ariel. Vyhľadala preto na lodi malú morskú vílu, aby jej povedala, že niekto má jej hlas. Ariel ihneď pochopila, že tá záhadná žena je Uršula. Nemohla princa nechať napospas čarodejnici.
Na palube práve prebiehala hostina na oslavu princovej záchrankyne a nadchádzajúcej manželky. Ariel tam pribehla sprevádzaná čajkou. Snažila sa princa varovať, ale on jej rozčúleným posunkom nerozumel.
A v tej chvíli sa do veci vložila čajka. Začala útočiť na Uršulu. Nalietavala na ňu, a kým ju stačil ktokoľvek zastaviť, podarilo sa jej zhodiť Uršule z krku náhrdelník. Ten sa po dopade na zem rozbil a tým bolo zlomené kúzlo, ktoré čarodejnici dalo krásu. Z rozlomenej mušle sa uvoľnil Arielin hlas a vrátil sa späť k nej. Ariel na princa prvýkrát mohla prehovoriť.
Vysvetlila mu, čo sa vlastne stalo, ako ho zachránila a povedala mu o dohode s čarodejnicou. Princ Ariel pobozkal. Bol práve tretí deň odkedy sa spoznali. Tým bola zrušená dohoda s čarodejnicou a Ariel sa nemusela stať jej otrokyňou. Porazená Uršula sa odobrala späť do mora.
Onedlho sa konala svadba princa s malou morskou vílou. Od svojho otca, morského kráľa, dostala Ariel ako svadobný dar kúzlo, ktoré jej dovolilo premeniť sa kedykoľvek späť na morskú pannu a navštevovať svoju rodinu.
