Keď sa pozrieš na zemeguľu, uvidíš tam veľa modrých a veľkých škvŕn. Vieš, čo to je? More a oceány. A tých je na našej Zemi veľa. V takých moriach žije plno zvierat. Ryby veľké aj malé, hrubé aj tenké. Chobotnice a mnoho ďalších tvorov.
Existuje ale jedno zvieratko, ktoré býva v mori, aj keď nevie plávať. Napriek tomu je tam spokojné a neutopí sa.
To zviera sa volá medúza. Je nádherné. Vyzerá ako hríbik s vlasmi a ladne sa pohupuje vo vodách. Vyzerá, ako keby plávalo. Ale nie je tomu tak. Len sa nechá unášať prúdom vody. A keď sa hýbe, to len zbiera jedlo. Niekedy to ale nie je pre medúzu jednoduché žiť takto v mori. Aj ona potrebuje kamarátov a pomoc. Poviem o tom jeden príbeh.
V hlbokom mori kedysi dávno žila jedna medúza menom Gloria. Mala striebornú farbu a v prestupujúcom svetle prebleskovala, ako keby v nej boli malinké farebné žiarovky. Bola nádherná. Glória bola aj múdra. Stále sa držala blízko svojho domu. Nechávala sa unášať jemným prúdom, ktorý ju udržoval na rovnakom mieste. Kamarátila sa s rybkami, ktoré okolo plávali. Vždy priplávali za ňou a rozprávali sa.
Raz sa na Zem ale prihnala veľká búrka. Prišla z ničoho nič. Zdvihol sa silný vietor a rozfúkal šíre more. Dážď zosilnel a vlny na vode sa zväčšovali a zväčšovali. Búrka bola taká silná, že prestúpila až do hlbín mora. Zmenili sa dokonca aj prúdy pri domčeku medúzy Glorie. Z ničoho nič ju voda zdvihla a začala medúzku odnášať preč. Glória sa snažila tomu brániť. Ale nemohla. Nevedela predsa plávať.
Potom ju napadlo jediné. Musí zavolať kamarátky rybky. „Pomoc, prosím, pomôžte mi! Prúd je silný. Odnáša ma preč.“ Keď rybky počuli, ako ich kamarátka volá, rýchlo priplávali k nej. Videli, ako medúzu Gloriu prúd odnáša ďaleko od jej domova. Neváhali ani chvíľku a priplávali ku svojej kamarátke. Pozbierali všetky svoje sily a plávali proti prúdu, aby vytvorili väčší vír. Silnejší ako prúd vody z búrky. Medúza Gloria len vystrašene pozerala, ako jej rybky chcú pomôcť, a dúfala, že sa im to podarí. Nebolo to jednoduché. Prúd vody bol veľmi silný. Chvíľu to trvalo, ale nakoniec boli rybky silnejšie. Dokázali svoju kamarátku zase nasmerovať domov.
„Ďakujem, kamarátky, veľmi ďakujem. Bez vás by som už tu nebola. Kto vie, kam by ma to odnieslo,“ ďakovala medúza Glória rybám, ktoré ju zachránili.
Stále na tom istom mieste v mori žije medúza Glória. Až do dneška. Stále ešte nevie plávať. Už ale vie, že nemusí mať strach. Vie, že keď sa priženie nejaká búrka a silný prúd, má kamarátky, ktoré jej pomôžu udržať ten správny smer.
Ďakujem za krásnu rozprávku 😊