V jednom obrovskom mravenisku na konci tmavého lesa žil aj s ostatnými usilovnými mravčekmi veselý mravček Rudko. Avšak mravec Rudko bol iný ako ostatní mravci. A prečo? Rudko bol totiž menší – bol maličký. No on sa chcel aj napriek tomu, že bol menší ako ostatní, stať veľkým staviteľom mraveniska. Sníval o tom každý jeden deň. Vedel, že to bude ťažké, ba dokonca až nemožné. Lebo odvážni stavitelia mraveniska boli najmä veľmi silní a veľkí mravci. A to Rudko nebol. Rudko bol z toho smutný, ale mal veľké srdiečko a hlavne mal veľký sen, ktorého sa za nič nechcel vzdať.
A tak každé ráno, keď slniečko pomaly vychádzalo spoza hustých stromov, Rudko poctivo cvičil a trénoval, aby nabral silu. „Ja to zvládnem! Zvládnem to!“ hovoril si dookola a cvičil a cvičil, keď práve nenosil do mraveniska nejaké omrvinky. A takto to bolo deň za dňom. Len trénoval a trénoval. Najhoršie však bolo to, že spolu s ním v mravenisku v malej izbičke býval ešte jeden mravec, ktorého volali pán Silák.
Tento pán Silák bol nielen veľký, ale aj silný, a práve on, sa malému Rudkovi neustále posmieval: „Rudko je krrrrpec, krrrpec!“ Rudkovi sa to vôbec nepáčilo, a o to viac cvičil, aby bol silnejší než jeho spolubývajúci pán Silák. Rudko vedel, že to sa nerobí, že nie je pekné vysmievať sa druhým.
Jednoho rána keď cvičil, z diaľky videl veľké zviera, ako beží cez les a ako sa blíži k ich mravenisku. „Och joj! A čo teraz?“ povedal si Rudko a začal rýchlo premýšľať. Čo urobí? Bude kričať? Utečie? Začne varovať ostatných? No on sa rozhodne správne, tak ako odvážny mravec!
Svojimi malými, avšak rýchlymi nožičkami, vbehol do mraveniska a stihol všetkých varovať skôr, ako veľké zviera rozpučilo celé mravenisko. Všetky mravčeky rýchlo ušli a schovali sa. A to práve vďaka Rudkovi! To on ich varoval! Mravčeky, jeho rodina, boli Rudkovi veľmi vďačné za to, že ich zachránil.
No teraz bolo treba postaviť nové mravenisko, kde budú všetci bývať, keďže to ich zničilo veľké zviera. A tak sa všetci mravci stavitelia pustili do roboty, aby čím skôr bolo nové mravenisko hotové. A v tom zrazu jeden z mravcov skríkol: „Rudko,poď aj ty stavať, veď ty si náš hrdina!“ Rudko sa otočil: „Kto? Ja?“ neveril vlastným ušiam. A tak sa z malého mravčeka vďaka jeho odvahe stal veľký staviteľ a mravčekovia si čoskoro vybudovali nové mravenisko. A z Rudka si už nikto nikdy nerobil srandu, dokonca ani pán Silák nie.
