V hlbokom oceáne, až na samom dne, rástli nádherné koraly. Boli to také pestrofarebné rastliny. Niektoré boli väčšie, iné menšie. Boli červené, žlté, zelené a oranžové. Rôzne sa vlnili vo vode. podľa toho, kam smeroval prúd. Tieto koraly boli domovom niekoľkých malých rýb. Ale aj množstva mušlí. Schovávali sa v nich pred rôznymi rybármi a potápačmi. Skrývali sa tam pretože sa starali o niečo vzácne. Každá mušľa mala v sebe krásnu perlu. Bielu ako sneh.
Medzi červeným a modrým koralom sa skrývala jedna vzácna mušľa. Žila tam spokojne a chránila perlu, ktorú mala. Mušľa bola zatvorená a perla bola ukrytá. Ak by si ju chcel niekto vziať, musel by vedieť mušľu otvoriť. Ale mušľa by to nedovolila. Keď sa ju niekto pokúsil násilím vypáčiť, zatvorila sa tak pevne, že s ňou nikto nemohol pohnúť.
Jedného dňa mušľa odpočívala medzi koralmi, keď v tej chvíli sa voda okolo nej úplne rozvírila a objavili sa okolo nej bubliny. Mušľa vedela, čo to znamená. Blížil sa k nej potápač, ktorý chcel jej perlu. A mala pravdu. O chvíľu sa objavila veľká postava, ktorá plávala okolo nej a obzerala si ju. Bol to potápač, ktorý premýšľal, ako otvoriť mušľu. Vzal ju do ruky a pokúsil sa na ňu zatlačiť. Nešlo to. Potom sa pokúsil mušľu rozrezať nožom na polovicu. Ani to sa mu nepodarilo. Mušľa držala zatvorená tak pevne, ako sa len dalo.
„Ak ty na mňa silou, tak ja na teba s ešte väčšou silou. A neotvorím sa.“ Hovorila si mušľa. Po niekoľkých minútach sa potápač vzdal. Odplával a mušľa si vydýchla, že vyhrala.
Jedného rána sa však pri mušli objavil iný potápač. Správal sa inak. Pomaly plával okolo koralov a obdivoval, ako krásne vyzerajú. Keď uvidel zavretú mušľu, opatrne ju zdvihol. Rôzne ju otáčal a skúmal jej krásny tvar a farbu. Bol k nej taký opatrný a láskavý, že mušľu úplne prekvapil. Po chvíli ju vrátil späť medzi koraly.
„Čože? Nechce ma rozrezať na polovicu ani rozbiť?“ Divila sa sama pre seba. Mušľa sa za odmenu sama otvorila. Ukázala mu svoju perlu a dovolila mu, aby si ju vzal. Potápač sa potešil, čo mu mušľa dala, a spokojne odplával. Mušľa vedela, že časom sa v nej perla opäť vytvorí. Bola rada že tomuto potápačovi mohla dať svoju perlu. Nebol na ňu hrubý a správal sa pekne. Preto aj ona sa k nemu správala milo. Vedela, že tak je to správne. Vôbec jej nebolo ľúto, že teraz perlu nemá. Tento potápač si ju zaslúžil. A on už nikdy nezabudol, že ak sa bude k prírode správať milo, ona mu to vráti.
